Dom - Katedrala svateho Martina v Bratislave |
 Publikacia prinasa vynimocne fotograficke zabery, ktore zachytavaju chram z takych pohladov, v akych este nikdy neboli publikovane. Popri fotografiach vynika aj citatelsky putavy a na vysokej odbornej urovni spracovany text, ako aj graficke stvarnenie publikacie.
Kniha posluzi ako dar pri reprezentativnych, ako aj sukromnych udalostiach. Je vydavatelskym pocinom v publikovani kulturneho dedicstva Bratislavy a Slovenska.
Dom sväteho Martina je trojlodovy goticky kostol a bol postaveny na mieste povodneho romanskeho kostola. Zacali ho stavat na zaciatku 14. storocia, vysväteny bol v roku 1452. Pozoruhodne su aj rozmery chramu: dlzka 69,37 m, sirka 22,85 m, vyska 16,02 m.
|
 O autoroch publikacie
Autorom textu je Doc. ThDr. Jozef Halko, PhD., katolicky knaz a cirkevny historik, ktory pripravoval publikaciu niekolko rokov a zucastnil sa aj na archeologickom vyskume v Dome.
Autor fotografii je Mgr. Stefan Komorny ArtD., ktory posobi ako odborny asistent Atelieru kameramanskej tvorby a fotografie na VSMU v Bratislave.
Autorkou grafickej upravy knihy je akad. mal. Barbara Neumannova, ktora na VSMU vystudovala odbor grafika a knizna ilustracia. jej umelecky rukopis nesu uz mnohe monografie.
|
| Ukazka z knihy
 Exterier
Na zaklade bohatej clenitosti interieru veze by sa logicky predpokladalo, ze jej bude zodpovedat aj exterier o to viac, ze zapadna fasada zvycajne na gotickych chramoch tvorila ich najozdobnejsiu cast. No v pripade bratislavskej katedraly je toto priecelie strohe a chladne ako hradba nejakej pevnosti bez adekvatneho kostolneho portalu veduceho k hlavnej lodi. Ba je takmer aj bez okien, pricom tie spodne boli prerazene az dodatocne kvoli svetlu pre sakristiu a kaplnku. V skutocnosti mala domska veza ako jedna z najstarsich casti kostola dve funkcie: bola nielen sucastou chramu so vsetkym, co k tomu patri, ale aj bastou mestskeho opevnenia, ktoreho dvojite hradby vrastali - z juhu i zo severu - priamo do chramovych murov. Cez ne precnievala tato vezova basta predsunuta az do obrannej priekopy, pricom nebola iba formalnym fortifikacnym prvkom stavby, ale viackrat z nej naozaj branili mesto. Najmä voci hradu, ktory nebol sucastou mesta - analy taketo udalosti spominaju v rokoch 1349, no najmä v roku 1439, ked sama mestska rada vezu vyzbrojila deviatimi dvojhlavnami. Malo to konkretnu pricinu, zapas o panovnicky tron medzi privrzencami Ladislava Pohrobka, vnuka zosnuleho krala Zigmunda, a Vladislava Jagelovskeho. Kym jeho privrzenci mali v rukach Presporsky hrad, za Ladislava sa postavili mestania, ktore cele dva roky sporadicky ostrelovali nepriatelov na hrade aj z domskej veze. Posledna palba sa okolo domskej veze ozyvala zo sovietskych samopalov v auguste 1968. Pravdepodobne pre podozrenie, ze vo vezi funguje tajna protiokupacna vysielacka, v sobotu 24. augusta ju sovietske vojska intenzivne ostrelovali. Ked o dva tyzdne specialna komisia vyhodnocovala mieru devastacie chramu, konstatovala, ze "na vezi vznikli strelbou na medenom kryti a jej ozdobach skody za dvestotisic korun".
|
| | May 10, 2011
| |
|
