Preco bola sekera pod stedrovecernym stolom

Ilustracia z Etnografickeho atlasu Slovenska zobrazuje stedrovecerny stol v Papine. Nielen v tejto dedinke na severovychode Slovenska odkladali pod stedrovecerny stol sekeru. Bol to zvyk aj v inych oblastiach Slovenska, ked sa pod stedrovecerny stol ukladali rozne druhy polnohospodarskych nastrojov, ako lemes, motyka, ryl a podobne. Ich pritomnost mala zabezpecit dobre pracovne vysledky. To zrejme plati aj o maselnici - nadobe na mutenie masla, ktora stoji pri papinskom stole.

Ako pise v publikacii "Stastie, zdravie, pokoj svaty..." etnografka Viera Feglova, okolo noh stola sa takmer na celom Slovensku davala retaz uzamknuta zamkou, aby rodina drzala pohromade. Neskor retaz v mnohych rodinach nahradil povraz.

"Na stole mali svoje miesto predovsetkym obradove chleby a kolace. Specialny chlieb kracun piekli na vychodnom Slovensku. V jeho strede bolo zapecene zrno, zeleny petrzel, mak, sipky a flaska s medom. Na stole stal nedotknuty ako symbol urody az do Noveho roku, resp. do Troch kralov, ked ho rodina zjedla, iba stred sa odkladal do siatin a na liecenie..." Pocet chlebov bol rozny, na vychodnom Slovensku boli na stole styri, na zapadnom stacil ako symbol jeden bochnik.

"Vsetko, co bolo na stole, pod nim, vedla neho alebo zavesene nad nim nadobudalo pozitivne magicke uciny a malo ritualny vyznam," uvadza Viera Feglova.

Stedry vecer sa chapal ako den osudovy, ked sa pomocou roznych ukonov mohli urcit najhlavnejsie a najdolezitejsie udalosti nasledujuceho roka. A tak napriklad na vychodnom Slovensku na Stedry vecer gazdina v podrepe chodila kvokajuc okolo stola, nasledovana detmi, aby rovnako chodila v nasledujucom roku aj kvocka s kurencami.

Gazdina predurcovala kvocku aj v inej povere. Nesmela vstat pocas vecere od stola, lebo by jej kvocky nechceli sediet na hniezdach. O tom pisu bratia Bosakovci v knihe Zvyky a tradicie na Slovensku.