Batov kanal a Morava: Pozvanka pre suchozemcov

This text is in Slovak language only.

Ake maju suchozemci pocity na lodiach? No, rozne. V roku 2007 sme sme sa to vybrali zistovat do mesta, kde by to mozno niekto ani neocakaval – do zahorackej Skalice. V Skalici otvorili pristav, ktory sa stal sucastou stale popularnejsej plavebnej cesty nazvanej Batov kanal.

Webkamery Baťov kanál: >>

Vodnu cestu vybudovali v rokoch pred druhou svetovou vojnou a jej ucelom bolo ulahcit prepravu hnedeho uhlia z Rohatca pri Hodonine pätdesiat kilometrov na sever do elektrarne v Otrokoviciach sluziacej zavodom obuvnickeho maga v Zline. Vodna cesta sluzila na tento ucel aj po vojne. Fungovala takmer dve desatrocia, no potom sa prestala pouzivat. Od 90-tych rokov minuleho storocia vsak dava druhy dych turistickemu ruchu na juznej Morave. Teraz prisiel rad aj na Skalicu. Su za tym samozrejme ludia – v pripade Skalice je jednym z nich Marian Tongel, ktory sa sice narodil na vnutrozemskom Slovensku, ale lode a plavbu ma akosi od svojho vnutra rad, najprv sa im venoval v Chorvatsku a napokon v Skalici spoluzakladal Prvu plavebnu spolocnost. A dnes ma pri meste uz svoj pristav. Najväcsim plavidlom, ktory ma domace kotviste v Skalici, je obytna lod – hausbot Barborka. Barborka svieti novotou, jej motor prijemne slabucko vrci a lod prekvapivo dynamicky manevruje vo vodach skalickeho pristavu. "Nasi kolegovia z dalsich pristavov na Batovom kanali nam o lodi povedali, ze je az prilis luxusna," povedal nam Marian Tongel. (Pozn. z roku 2010 - spominany hausbot Barborka je uz mimo prevadzky.)

Plavba hausbotom je jednou z najoblubenejsich aktivit na Batovom kanali. Barborku si napriklad bolo mozne prenajat aj s kapitanom, ktory poskytne sprievod a odborny vyklad o tejto vnutrozemskej vodnej ceste, ale kormidlovanie lode po kratkom zaskoleni zvladne aj suchozemec, takze na hausbote sa mozete plavit aj sami, samozrejme, len ak obstojite pri uvodnej instruktazi. Podobne je to aj v dalsich osmich pristavoch na Batovom kanali – takmer kazdy poziciava hausboty, motorove clny, veslice a samozrejme aj kanojky. My sme si pre vypravu po kanali vybrali najskor motorovy cln.

Na motorovom clne medzi krovinami

Motory poziciavanych clnov maju nizsi vykon, su prispôsobene maximalnej rychlosti 5 kilometrov za hodinu, ktora plati na turistickej vodnej trase, aby sa neposkodozvali brehy kanala prilisnym vlnobitim. Podla nasich skusenosti je tato hranica najvyssej rychlosti mierne prekracovana, ale vykon pouzivanych motorov nepripusta pretekarske vystrednosti.

Z nasej stvorclennej posadky doteraz riadil motorovy cln len trinastrocny Petko. Ale rychlo sme sa to naucili aj dalsi. Na riadiacej pake motora mozno pridavat plyn ako na motorke a smerovanim paky urcovat "kurz" plavby clna. V tomto pripade to je smer Sudomerice, kde je najblizsi pristav na Batovom kanali. Motor vrcal o nieco hlasnejsie ako na hausbote a rychlo sme minali zelene kroviny po oboch brehoch kanala. Po par minutach riadenia clna suchozemec ziska istotu. Akurat sa nesmie velmi zadivat do okolitej krajiny, pretoze cln si to na nesirokom kanali rychlo zamieri do pobreznej hustiny. Motorovy cln zo Skalickeho pristavu je stabilny, siroky, bez tazkosti sa v nom mozno aj postavit.

Prvy pristav, ktory sme minali na Batovom kanali, je znamy technickou zaujimavostou zvanou vyklopnik. V Sudomericiach sa pôvodne presypalo uhlie z vagonov do lodi. Teraz je vyklopnik technickou pamätihodnostou a vyhliadkovou vezou. Batove lode, ktore prevazali uhlie, boli dlhe az 38 metrov a siroke 5 metrov. Napratalo sa do nich 150 ton uhlia a mali hlbku ponoru 120 cm. Tieto clny boli po kanali tahane z brehu. V tych castiach vodnej cesty, ktora vedie priamo po rieke Morave, ich tahali remorkery. Suchozemcom, ktori sa stavaju na kanali prvykrat vodnymi turistami, prida na istote informacia, ze kanal bol naprojektovany na hlbku 150 cm.

Zelena - plavime sa do komory

V Sudomericiach sme popri vyklopniku a pristave nasli aj prijemne posedenie s obcerstvenim v tieni stromov. Aj tu je mozne taborit, podobne ako v tych dalsich pristavoch, ktore na tejto vodnej ceste neboli postavene priamo v mestach.

Nad Sudomericiami nas cakala prva plavebna komora v Petrove. Hladina kanala prekonava rôzne prevysenia a bez vzduvadiel by vodna doprava nefungovala. Zelena na riecnom semafore nas pozvala do vzduvadla. Trva to par minut, kym sa hladina vody vyrovna s urovnou hladiny za druhymi vratami plavebnej komory. Mokry pas na stenach komory informuje, aky je rozdiel medzi hladinami. Môze to byt aj niekolko metrov! Ked sa otvoria druhe vrata, pokracujeme dalej. Komorovanie, ako sa to tu odborne vola, je poskytovanie zadarmo. "Je to jedna z mala veci, ktere jsou v Cesku bezplatne," povedal nam spravca komory v Petrove. Prechadzali sme viacero komôr, a nikde sme dlho necakali. V komorach je dost miesta, aby sa do nich zmestilo viacero plavidiel, aj väcsich hausbotov, ci vyhliadkovych osobnych lodi, ktore premavaju medzi jednotlivymi pristavmi. Trinast plavebnych komôr v lete funguje kazdy den, mimo sezony len cez vikendy.

Nad Petrovom okolo Batovho kanala zacali pribudat stromy a zakratko sme dorazili do jedneho z centier Slovacka – Straznice. Toto mestecko je zname svojimi folklornymi festivalmi, je to cosi ako slovenska Vychodna. Hned vedla Batovho kanala tu postavili malebny skanzen, Muzeum dediny juhovychodnej Moravy. Kopaniciarske, rolnicke i vinohradnicke domceky z 18-teho az zaciatku 20-teho storocia a ich vybavenie nazorne ilustruju, aky kulturny skok sme zaznamenali v minulom storoci. V slovackom skanzene nemôze chybat aj domec pristahovalcov zo Slovenska. V Straznici sme okrem muzea nasli aj velmi prijemny kemping s kupaliskom schovany v tieni vysokych stromov.

Noc na hausbote

Nasou dalsou zastavkou na Batovom kanali boli Vnorovy. Tie su zaujimave tym, ze su v nich dve plavebne komory. Kazda na opacnom brehu rieky. Po prekonani jednej komory clny krizuju Moravu a vzapäti vchadzaju do dalsej komory. V minulosti tu vybudovali specialnu lanovku, ktora lode pretahovala do pokracovania kanala na druhom brehu Moravy. Zo zariadenia uz ostali len hrdzave pahyle.

Na tomto mieste Baťov kanál Moravu len križuje. Neskôr, severnejšie, vedú niektoré úseky Baťovej plavebnej dráhy priamo tokom rieky.

Vnorovsky pristav na pravom brehu Moravy sa stal nasim taboriskom. Spravca pristavu Jan Sulc nam ponukol ubytovanie v odpocivajucej lodi zvanej Rozarka. Starucka Rozarka ma technicku pauzu a caka na opravu. Docasne sluzi ako nenarocny noclah. Suchozemci si na nu musia zvyknut. Vietor ju môze rozkolisat a v noci neraz o jej kyl zavadi niektory z moravskych vodnych zivocichov. V takom pripade maly suchozemec v podpalubi ostrazito zataji dych a zbystri sluch. Ale je to vzdy len plany poplach, Rozarka pokojne kotvi dalej.

Jan Sulc chcel byt odmalicka namornikom. Pri jeho spravcovskom batovom tehlovom domceku stoji pruhovany majak. Pod majakom sedi vodnik. Atmosferu pristavu dokresluju macky a psik. Za domcekom je pre navstevnikov taboriska k dispozicii "koupaci salon", sprcha len zlahka schovana za provizornou stienkou. Hned vedla plavebnej komory je obcerstvovaci pult, kde môzu vysmädnute posadky natankovat skôr ako opustia prvu vnorovsku vodnu komoru.

Po Morave a v Morave

Batov kanal vybudovali tak, ze spojili regulovanie rieky Morava s upravami na zavlahove ucely. Z vodnej cesty dlhej vyse 60 km, vedie 27 km riekou a zvysok umelym kanalom. Na rieke povolili vyssiu rychlost ako na kanali, ale ked sa zrata cas potrebny na prekonanie plavebnych komôr, na plavbu po kanali zo Skalice do Otrokovic a nazad su potrebne styri dni. Na sever od Vnorov este turistov ocakavaju Veseli nad Moravou, Uherske Hradiste, v ktoreho blizkosti je pamätne miesto staroslovanskej kultury Veleherad aj s archeologickymi vykopavkami. My sme vo Vnorovoch odbocili z Batovho kanala smerom na juh do rieky Moravy a zavŕsili sme riecne putovanie este väcsim "priblizenim sa" k vode. Z motoroveho clna sme presadli do kanojok. Zlakali nas totiz moravske meandre. Rieka Morava sa predtym, nez sa stane hranicnou riekou medzi Ceskom a Slovenskom, zarezava do piesciteho uzemia, ktore sa tiahne na Moravu zo Zahoria. Aby prerazila cez "juhomoravske piesky", musela zbesilo kluckovat a vytvorila tak malebne zakruty. Voda dodnes berie borovice, ktore neopatrne vyrastli prilis blizko piesocnatych brehov. Miestami tak vznikaju celkom divoke scenerie. Skoda, ze najmä v na prvych kilometroch plavby cez Prirodny park Straznicke Pomoravie rieku spatia znamky civilizacie. Mozno je to je pozostatok vlanajsich povodni. V kazdom pripade by tu Morava potrebovala podobnu brigadnicku ocistnu akciu, ako usporiadali tento rok na Malom Dunaji na Slovensku.

Rieka vsak mu uzasnu samocistiacu schopnost a v najkrajsich partiach, kde, kde su piesocnate brehy najvyssie, bola uz celkom cista a pomaly sme uz zabudali na to, ze sme suchozemci, ktori su na rieke len hostami. Do reality nas vratil sikmo trciaci konar z vyvrateneho stromu. V rychlom prude sme don pomerne prudko narazili a to nas rozkolisalo natolko, ze sa kanojka obratila hore dnom. Nasa havaria mala dve fazy. V tej prvej, ktora trvala zlomok sekundy, sa este zdalo, ze si prinavratime stabilitu. V tej druhej sme uz zistili, ze voda Moravy je celkom prijemna. Bolo to asi najkrajsie miesto na kupanie, ake mozno najst na Morave. Ked sme lovili nase veci z vody na breh, stupali sme do prijemneho mäkkeho piesku. Pozyvame tam aj inych suchozemcov – a takisto do Batovho kanala.

> Prakticke informacie, kontakty na poskytovatelov sluzieb na Batovom kanali.

Send a comment