Panorama.sk in SlovakSK
Weather

Jun: Pranostiky a cistenie studniciek i tanec strig

Oslava Slnovratu - ilustrácia z knihy Svět slovanských bohů a démonů

Basnicka pre Jana, k Svätojanskej noci

Janko, ber pochoden,
blizi sa noc magicka,
dnes preskocis ohen,
bozkas milu na licka.
(© Copyright Vlado Kantor, 2011)

Pranostiky

"Jun studeny, sedliak krci rameny", vravi typicka junova ludova pranostika. Podla pranostik ma byt jun teply, podla niektorych moze byt aj mokry, ale rozhodne nema byt studeny. Vravi sa, ze "Jun mokry a teply, neurobi gazdu biednym" a "Cerven mokry a studeny cini najviac rok hubeny".

Pre vinohradnikov je najlepsie, ked bude jun aj suchy: "Ak je cerven suchy, nebude sud hluchy", cize: "Suchy jun plni sudy vinom". Nielen pre vinohradnikov plati, ze "Dazdivy jun cele leto pokazi".

Sviatky - Turice a svätojanske ohne

Turice - krestansky sviatok Zoslania Ducha sväteho - sa oslavuju v juni len niekedy. Pripadaju totiz na pätdesiaty den po zmrtvychstani Krista, co je napr. v roku 2015 uz 24. maja. Na Turice sa ukoncuje liturgicke velkonocne obdobie.

Nazov Turice je asi odvodeny od pohanskeho slovanskeho tura ako symbolu plodnosti. V tento den stari Slovania prinasali dary ku studnickam, zabijali obete a obetovali zlym duchom s vierou, ze ocistene studnicky prinesu dobru urodu. Cistenie studniciek pretrvalo dodnes.

Letny slnovrat

Na 21. juna obvykle pripada aj letny slnovrat, ktoreho oslavy sa spojili so sviatkom sväteho Jana Krstitela. V kalendari mu patri 24. jun.

Prvy krestansky svätec, sv. Jan Krstitel, je patronom krajcirov, hostinskych, spevakov, pastierov a tiez odsudenych na smrt.

Stari Slovania slavili letny slnovrat ako jednu z najvyznamnejsich udalosti roka. Slnko im symbolizoval ohen, ktoremu pripisovali magicke ocistne schopnosti. Zachovali sa napriklad zaznamy o starych Slovanoch v Rusku, ktori verili, ze preskakovanie ohna ich moze ochranit pred zhubnym morom.

Preskakovanie svätojanskych ohnov sa udrzalo aj v krestanskych casoch. Na Jana sa kladli vatry, robili sa obchodzky s faklami a horiacimi snopmi, na stlpoch sa krutili horiace kolesa. Na Spisi a Zamaguri spustali horiace kolesa dole kopcom. Z pohanskych cias pochadza aj zvyk strojenia symbolickych figur a ich spalovania. Stari Slovania pestovali aj obradne kupele.

V severnych oblastiach Slovenska volali svätojanske sviatky vajany, na vychode zasa sobotky, zrejme preto, lebo sa oslavovali v sobotu po Janovi.

Pri janskych ohnoch dochadzalo k neviazanym sexualnym stykom. V starodavnych kronikach i v cirkevnych textoch mozno najst kriticke zmienky na adresu tychto zvyklosti.

Viacere starodavne texty spominaju aj ludovu magiu. Ta mala branit pred necistymi silami, ktore podla povier naberali pocas slnovratu na sile. Verilo sa napriklad, ze v noci pred Janom tancuju na kriznych cestach strigy. Zazracne liecebne ucinky boli pripisovane zelinam vyzbieranym pocas svätojanskej noci.

.Pripojte komentar

Published: 2012-05-31
Updated: 2019-05-31