Exhibition by the Gallery of Bratislava City - Pablo Picasso: Love and Death, La Suite Vollard

Medzinarodny vystavny projekt Galerie mesta Bratislavy Laska a smrt - La Suite Vollard prinasa do Bratislavy jedinecne diela svetoznameho maliara a majstra kubizmu Pabla Picassa. Tato vynimocna vystava sa kona v spolupraci s prestiznym Muzeom kralovnej Sofie v Madride, ktore je jednou z najväcsich galerii sucasneho umenia na svete, a tiez v spolupraci so Spanielskym velvyslanectvom v SR a so Spain Art.

Vystava sa ako jedna z hlavnych udalosti oslav 50. vyrocia vzniku GMB kona v termine 8. september – 13. november 2011 a spristupni verejnosti stovku grafickych listov z obdobia rokov 1930 – 1937.

Okrem samotnej serie grafik bude vystavena aj unikatna studia k Picassovmu najznamejsiemu obrazu Guernica.

Na medenych leptoch serie Suite Vollard zobrazil Pablo Picasso koncepciu zivota v predsmrtnej agonii. Konflikt protikladov vysvetluje povahu veci. Dvojica protagonistov, sochar a Minotauros, stoja v antagonickej pozicii: prvy z odstupu a nezucastnene rozjima nad svojim dielom, druhy sa naopak nechava viest instinktmi a nemysli na dosledky svojich cinov.

Kolekcia nazvana podla slavneho francuzskeho obchodnika Ambroisa Vollarda obsahuje 97 medenych platni a tri portrety tohto obchodnika, objednavatela diela.

Jadrom Suite Vollard je zobrazenie naheho zenskeho tela, ktore stelesnuje jeho predstavu o dokonalej krase v jej rozkvete. No Picasso nie je len obycajny "komentator", ktory len pridava dalsi pohlad na jednu z najväcsich tem v historii zapadneho umenia: zensky akt. Jeho interpretacia naheho zenskeho tela nepredstavuje len vitazstvo zmyselnosti, ale rovnako aj triumf casu. O svojich zenskych aktoch leziacich na divane tvrdi toto: "Chcem zachytit mäso a krv, ich pohyb v case. Snazim sa zdoraznit mucivu uzkost tela, ktore aj v okamihu svojho triumfu vo forme krasy sa hrozi znameni, ktore su predzvestou zmien v case."

Spanielsky maliar baskickeho povodu Pablo Picasso sa narodil 25.oktobra 1881. Jeho avantgardne a fantaziou naplnene diela zasadne zmenili do toho casu uzivane pravidla umeleckej tvorby. Podielal sa na vzniku kubizmu, umeleckeho smeru, ktory z trosiek rozbitej formy vytvaral novy druh. Medzi jeho najznamejsie diela patria Avignonske slecny (1907) ci Guernica (1937).

(Tlacova sprava GMB)