Panorama.sk in SlovakSK
Weather

Malokarpatska tura: Z pravekych jaskyn az k tlaciarni na hrade

Krslenica rocks above Plavecky Mikulas

This page is in Slovak only.

Kolko prekvapeni este skryvaju malokarpatske doliny? pytali sme sa, ked sa pred nami po kratkej prechadzke Plaveckym Mikulasom zacal odkryvat skalnaty hreben Krslenice. Jeho kamenny masiv sa zdviha nalavo nad dedinou a zda sa, akoby sme neboli v malo divokych Malych Karpatoch, ale niekde na severe Slovenska, kde su skalnate brala poeziou kazdeho kilometra.

Sprievodca z edicie S batohom po Slovensku - Okolie Bratislavy - oznacuje Plavecky Mikulas vdaka krslenickemu skalnatemu hrebenu za jednu z najkrajsich zahorackych dedin. Nie je to prekvapenie - Zahorie a malebny skalny hreben? Na nasom vylete to bolo len prekvapenie cislo jeden. V Plaveckom Mikulasi sa zacina Naucny chodnik Plaveckym krasom. A spolu s nami si z neho môzete zobrat ponaucenie, ktore nam napokon, ako obyvatelom tychto zemepisnych sirok, môze trocha zdvihnut sebavedomie - pravda, len vtedy, ak ho odvodzujeme od toho, ake miesta obyvame, a kto vsetko na tychto miestach pred nami santil.

Derava skala cave in Plavecky Kras Carst - Male Karpaty

K tomuto ponauceniu sa este dostaneme. Jeho prvym stavebnym kamenom su jaskyne, ktore boli nasou prvou zastavkou na spominanom naucnom chodniku. Ked sa to tak vezme, pokojne by sme mohli hovorit o dvojjaskyni. Jedna jaskyna sa vola Derava skala a druha Tmava skala. Su od seba vzdialene len niekolko sto metrov. Obe lezia vo svahoch Mokrej doliny, ktora v tychto miestach zacina pripominat skalny kanon. Derava skala je zaujimavejsia. Je to vlastne kamenny portal, ktory vedie do hlbky skaly - podla sprievodcu az 26 metrov. Je viditelna aj z asfaltovej cesty a podla sprievodcov nie je verejnosti pristupna. Verejnost si z toho nic nerobi a v priestoroch pod Deravou skalou si veselo tabori.

Styridsatpät metrov dlha jaskyna Tmava skala, takisto oficialne nepristupna, je omnoho menej pristupna - musite sa doslova vysplhat strmym chodnikom, aby ste napokon objavili nelutostne uzavrete plechove dvere, za ktorymi zrejme taboria len netopiere. Navstevu Ciernej skaly by ste si pokojne mohli aj odpustit. Je dokonale zaplombovana.

Zial, k jaskyniam sme prisli neskoro. Nenasli sme tam ani pozostatky pravekeho clovenka, ani jaskynnych medvedov, ktore ich kedysi obyvali. To nas neprekvapilo. A tak sme hutali, ako to bolo, ked sa praveki ludia vysporiadali s tymi medvedmi. Kedze jaskyne su od seba vzdialene len niekolko sto metrov a lezia na naprotivnych svahoch kanona, mozno na seba ich niekdajsi obyvatelia veselo pokrikovali. Mozno z kopcov spustali dolu svahom drevene brvna a spolu s inymi pravecanmi pripravovali "intelektalnu" pôdu pre objav kolesa.

Cierna skala
Cierna skala

Dnes v doline pocut hlasy turistov. Vsadili by sme sa, ze ich v buducnosti bude pribudat. Pretoze exkurz do doby kamennej je len vstupom do oblasti, ktora je nadstandardne nabita historiou, ale aj peknymi vyhladmi, a ktovie cim este - pretoze musime pripustit, ze o nej este nevieme vsetko.

Od zaplombovanej Deravej skaly sme pokracovali v stupani na vrchol. Podla mapy sme po niekolkych desiatkach minut mali dorazit k zltej znacke, ktora vedie na Ciernu skalu. Oplatilo sa. Cierna skala nie je velmi cierna, ale je to belostny skalny hreben, z ktoreho sme zazreli jeden z najkrajsich vyhladov v Malych Karpatoch - az na podunajsku pahorkatinu. K Ciernej skale patri aj skalne okno, ktore sme zatial na inych miestach Malych Karpat nenasli. Nadmorska vyska 662 metrov.

Pohanska Hill

Odbocka na Ciernu skalu je prekvapenim cislo tri pri prechadzke po Naucnom chodniku Plavecky kras. K tym dalsim je lepsie odkrajovat metre z opacneho konca chodnika - od Plaveckeho Podhradia.

Nad kazdym podhradim byva hrad, nad tym Plaveckym su vsak dva. Ten prvy je uz malo viditelny - len velmi vnimavi pozorovatelia si vsimnu na prekvapujucej v lese schovanej nahornej plosine na vrchu Pohanska stopy po davnych valoch. Tu kedysi stalo rozsiahle keltske hradisko na rozlohe az 40 hektarov. Podobne ako v pripade nedalekych jaskyn pravekeho cloveka, aj tu o tom svedcia archeologicke nalezy.

Plavecky Hrad Castle

Zrucaniny Plaveckeho hradu su na rozdiel od keltskeho hradiska viditelne uz zdialky. Je to oblubene vyletne miesto - pre vystup na hrad z Plaveckeho Podhradia staci polhodinka nie velmi strmeho stupania. Z Plaveckeho hradu je pekny vyhlad na udolia i hrebene Malych Karpat, ale pri dobrej viditelnosti az dolu na juh na alpske hrebene a na zapad na moravske Doupovske vrchy. A medzi nimi samozrejme na siru Zahorsku nizinu s jej borovicovymi lesmi. Strmy hreben, na ktorom postavili hrad, skryva jedno prekvapenie, ktore fantazirujuci navstevnici, mozno to boli horolezci, oznacili ako Venusu - tmavu skalnu priehlbinu, dieru, nad ktorou vycnievaju dve pomerne pravidelne vypukliny.

Sun set at Plavecky Hrad Castle 2
Sun set at Plavecky Hrad Castle

A napokon aj Plavecky hrad prispieva k prekvapeniam nasho vyletu. To, co by mohlo byt nudne a dnes uz davno zruinovane stredoveke sidlo, malo kedysi aj iny vyznam - na hrade totiz bola v 16. storoci knihtlaciaren. No nie su tieto zahoracke "diery" nabite historiou?

Dostali sme sa k slubovanemu ponauceniu z nasho vyletu - ten kraj, v ktorom sme sa prechadzali, nie je ani zdaleka bezvyznamnou pustatinou. A zda sa, ze ani jeho sucasni obyvatelia nepovedali posledne slovo. V este nedavno ospalych plaveckych dedinach, z ktorych sa odchadzalo za pracou do nedalekej Bratislavy, alebo do inych regionalnych centier, dnes vidno arealy, ktore svedcia o hospodarskom oziveni. Dufajme, ze to nebude na skodu turistom s tulavymi topankami.

More information:

Plavecky Hrad Castle and Surroundings

Niekolkominutovy den

Online Bratislava Guide

Published: 2007-02-23
Updated: 2007-02-23