Literárny, divadelný a filmový kritik, publicista Ján Rozner (1922 – 2006). V rokoch normalizácie nesmel publikovať, v roku 1977 sa vysťahoval do Nemecka, kde aj zomrel. Slovenskej čitateľskej verejnosti sa predstavil ako úspešný beletrista románom Sedem dní do pohrebu, knihou, v ktorej spracoval dramatické okolnosti pohrebu jeho manželky, Zory Jesenskej.
Prózy z pozostalosti: Prvá noc po fronte, O otcovi, O matke, Martin potom a niekoľko krátkych próz z posledných rokov sú tematicky pestré, súvisia s povojnovou realitou a autor ich situoval do Bratislavy, kde sa narodil a prežil väčšiu časť života. Ukazuje sa čoraz zreteľnejšie, že Rozner bol výnimočný prozaický talent a je škoda, že jeho dielo sa slovenskej verejnosti dostáva až po autorovej smrti. Jeho texty charakterizuje vecnosť, faktografická nasýtenosť, presnosť v pomenovaní, intelektuálny nadhľad, jemný humor, zmysel pre dramatickosť a skrytá emocionalita.
Kniha Noc po fronte má mnoho spoločného s románom Sedem dní do pohrebu. Sú to dve časti jedného rokopisného celku. Zatiaľ čo v prvej knihe bol pohreb manželky impulzom na uvažovanie o spoločnom živote, o vlastnom osude, ale aj o politických, spoločenských a kultúrnych pomeroch, v ktorých sme žili 40 rokov, Noc po fronte má voľnejšiu kompozíciu, no zároveň jasný autorský zámer: vyrozprávať o všetkom, čo prežil od polovice 30. rokov do skončenia druhej svetovej vojny. Drobné epizódy a spomienky z detstva a mladosti, sú opäť spúšťačom úvah a reflexií o tragických rokoch v predvečer vojny, o dusnej atmosfére Slovenského štátu, ale aj o snoch a túžbach mladého človeka, ktorý v ohrození a nežičlivých pomeroch osobne a citovo dozrieval.
