  Čítajte viac o kalendárnych zvykoch a obyčajoch.
Publikácia opisuje zvyky, ktoré sa na Slovensku dodržiavali v rodine a tiež v širších komunitách, sviatky počas celého roka, približuje tradičnú slovenskú dedinu a slovenské kroje. Niektoré kapitoly, napríklad kapitola nazvaná Zvyky počas roka, zachádzajú za rámec slovenských reálií a venujú sa všeobecnému výkladu niektorých kultúrnych a etnografických javov, najmä v európskom priestore a takto vlastne zakotvujú aj pôvod slovenských tradícií.
Text dopĺňajú farebné fotografie. Kniha vyšla v slovenskej a anglickej jazykovej mutácii.
"Slovensko je krajinou mimoriadne bohatou na ľudové zvyky a tradície, ktoré podmienili vývoj kultúrnych a folklórnych oblastí...Dá sa povedať, že čo dedina - to iné zvyky. Preto je iste zaujímavé pozrieť sa dozadu na životy našich dedov a pradedov, na to, ako ich ovplyvňovali jednotlivé zvyky a tradície počas roka a ako prebiehali krstiny, svadba, pohreb. Zachytené zvyky sú z rôznych častí Slovenska, pričom každý si isto vie doplniť zvyky zo svojej rodiny," píšu v úvode autori publikácie Martin a Rudolf Bosákovci, rodáci zo šarišskej obce Železník.
|
Ukážka z knihy, úryvky z kapitoly o svadobných obyčajoch
  Aj keď sa v súčasnosti svadobné obyčaje, obrady a zvyky nerealizujú v plnom rozsahu ako v minulosti, predsa sa zachovali v živej pamäti starých rodičov. Zachovali sa v ich povedomí tak, ako svadbu oni prežili, precítili, videli, ale aj vykonávali svadobné zvyky. Pamätajú sa, ako prebiehala ich vlastná svadba.
Svadba - to je akýsi prechod z jedného stavu do druhého, rozlúčenie sa s doterajším známym postavením v živote, rozlúčenie sa s rodičmi, rodinou, priateľmi, rovesníkmi a vstup do nového života, do novej rodiny a k novým povinnostiam. Pre mladé dievča znamenal tento rok neobyčajú zmenu, na nej spočívala celá ťarcha zodpovednosti, či bude rodina šťastná, či bude v rodine vládnuť vzájomné porozumenie a zhoda, a či bude mať zdravé potomstvo.
Mladucha mala preto najdôležitejšie postavenie v rámci svadobných obyčajov. Bola nositeľkou života, a preto bola vystavená neprajným živlom, démonom, strigám, ktorých moc sa snažili odvrátiť rôznymi spôsobmi, klamaním démonov predvádzaním nepravej nevesty. Svadobné obyčaje a zvyky mali svoje pevné miesto, funkciu, účinkujúcich a obecenstvo. Predstavovali veľké ľudové divadlo, ktoré malo okrem vážnej slávnostnej stránky aj polohu veselú, malo však predovšetkým sociálno-právnu funkciu. Svadobné obyčaje boli totiž až do 17. storočia jedinou právnou formou uzatvárania manželstiev, a to do cirkevného vyhlásenia na tridentskom koncile, keď sa manželstvo stalo sviatosťou. Od toho času cirkev uzatvárala manželstvá v kostole.
Spomínaná scénka s nepravou nevestou má okrem pôvodného zmyslu, a to klamania démonov, ktoré by mohlo uškodiť neveste, aj motív kupovania, vyjasnenia prekážok, ktoré by zabraňovali uzavretiu manželstva, predvádzaním nepravej nevesty s bábikou - dieťaťom, sľubovanie manželstva a pod. Lúčenie sa nevesty patrí medzi najdojemnejšie scény svadobného rituálu.
Neodmysliteľnou súčasťou svadby sú svadobné piesne, ktoré dopĺňajú a dotvárajú svadobné zvyky a svadobnú atmosféru. V odobierkových piesňach sa odzrkadľuje celá vážnosť okamihu, keď družičky v zastúpení nevesty spievajú a lúčia sa s celou rodinou. Lúčenie a odchod z rodného domu bol akiste najsmutnejší úsek svadby. Pre mladé dievča znamenal neodvratnú skutočnosť, odchod z rodičovského domu do cudzieho neznámeho domova, k cudzej matke, do novej rodiny. Zrazu stratila všetko, čo jej bolo milé, dôverné a drahé. Stratila priateľky, družky, súrodencov, rodičov, a najmä matku.
O čo je postava muža ženícha menej výrazná, o to viac vystupuje na svadbe a v svadobných piesňach do popredia postava svokry - ženíchovej matky. Bola to obávaná osoba, od nej často závisel pokoj a spokojnosť v mladej rodine. Hlavným výstupom matky ženícha v tomto veľkom svadobnom divadle je prijatie nevesty do nového domu. Po odobierke z rodičovského domu prichádza v sprievode svadobčanov do nového domova. Pred vrátkami ju privíta nová matka a v zastúpení nevesty ju uvádzajú družičky, družba a svadobný sprievod.
V svadobnom ceremoniáli dôležitú úlohu mali starejší - starosta a vydavca a prvý družba - starší družba. Mali vedúce postavenie pri rôznych fázach svadobných zvykov a obradov. Boli kľúčovými postavami, pretože ich slovné prejavy tvorili kostru svadby. Starosta, krstný otec ženícha a podobne vydavca zo strany nevesty boli predstaviteľmi staršej generácie, boli osobnosťami, ktorým prináležala akási právna funkcia pri vykonávaní svadobných zvykov, predniesť príhovory, citáty z biblie, verše, vinše vážneho charakteru. Starosta zastupoval ženícha pri pýtaní nevesty, hovoril za ženícha a mladuchu žiadal v mene ženíchovej rodiny. Prosil a ďakoval za požehnanie mladých. Podobnú úlohu zastával vydavca z nevestinej strany. Obom prináležala úloha vo vážnej časti svadby.
|
