Slovenská grafika 20. storočia

Mirbachov palác
06.12.2007 - 02.03.2008

Dejiny slovenskej grafiky 20. storočia by sa dali charakterizovať ako fascinujúce životné príbehy umelcov, "ich intímne zrkadlá", ktoré zároveň odrážajú rozporuplné časy. Napriek všetkému a všetkým sa kreativita umelcov a ich vnútorná sloboda podpísali pod rozvetvenosť slovenskej grafiky 20. storočia. Niektorí autori prekročili čas aj priestor, iní sa pohrúžili do seba, aby vyslovili svoj umelecký odkaz a vytvorili obraz vlastného vnútra. Niekoľkým sa podarilo začleniť do kontextu európskeho i mimoeurópskeho výtvarného umenia, iní objavili nové podoby grafického umenia len v intimite svojich ateliérov bez náležitej a v mnohom tak potrebnej širšej konfrontácie, viacerým sa dostalo uznania až na sklonku života, pretože 20. storočie bolo obdobím zvratov, napätia, paradoxov.

V 19. storočí umelca chápali ako nejakého "ideálneho stvárňovateľa pravdy ducha", umelec 20. storočia objavil však relatívnosť svojej výpovede (napr. experimentovaním so zobrazovacími prostriedkami, skúšaním nových gest výpovede ako komunikatívneho nositeľa vlastného vnútra, ale aj pri definovaní predmetu takých kategórií ako priestor, plocha, farba, pohyb, účinok svetla, haptická kvalita, zmena).

Viac ako polovica z predchádzajúcich sto rokov boli možnosti slobodného umeleckého prejavu u nás obmedzené, no aj v rokoch slobody či neslobody sa objavovali skutočné umelecké osobnosti.

Slovenská grafika sa postupne kryštalizovala ako osobitý fenomén. Nájdeme v ňom príbehy odvahy, pokory, túžby po slobode, tichej meditácie, výkriky solitérov, introspektívne príbehy bez väčších ambícií, ale aj také, ktoré zabezpečovali stabilné miesto na vtedajšom z hľadiska dejín len krátkodobom výslní.

Slovenská grafika prežila svoje vrcholy aj pády. K jej hodnoteniu sa môžeme postaviť akokoľvek, nemôžeme ale poprieť jej význam v kontexte vývoja nášho výtvarného umenia. Mnohé jej podoby sa môžu zdať z dnešného hľadiska konzervatívne, iné nadčasové, ale všetky vznikali v určitom čase, v určitých súvislostiach, podmienkach, v konkrétnom prostredí, čo zanechalo na nej svoju nezmazateľnú pečať.

Vybrať autorov pre výstavu nebolo jednoduché. Pôvodne sme sa chceli zamerať len na najťažiskovejších autorov, no zistili sme, že z hľadiska vývinu to nestačí. Kládli sme si mnoho otázok. Máme vybrať len tých, pre ktorých grafika bola dominujúcim médiom, alebo aj takých autorov, ktorí sa grafike venovali okrajovo? Do akej miery máme rozšíriť zoznam grafikov? Kadiaľ viesť tú krehkú čiaru medzi využívaním známych inšpiračných zdrojov a vlastným tvorivým prínosom? Kde je teda tá hranica? Nie je ľahké ju stanoviť a pre nás to znamenalo v mnohom sa odosobniť, snažiť sa zachytiť dôležité miesta a čo najkomplexnejšie priblížiť vývinovú cestu slovenskej grafiky 20. storočia a svojím výberom ju nasmerovať do 21. storočia.

Ivan Jančár, kurátor výstavy