Zákutia starej Bratislavy ožívajú v mýtoch a legendách o Starej radnici, hradnom duchovi, Ganymedovej fontáne, o chodbe pod Dunajom, o striebornom orlovi, starej synagóge, vodníkovi z Prievozu, o strašidlách, alchymistovi, krvavej studničke, bratislavskom Floriánovi, o poklade bezhlavého mnícha a ďalších miestach a udalostiach, postavách a postavičkách zo Starého mesta a okolia.
Ukážka z knihy
Bratislavský Florián
Bratislavčania odjakživa verili v ochrannú moc svätého Floriána. Svedčí o tom aj výrok súdu slobodného kráľovského mesta z roku 1721, kde sa uvádza, že svätý Florián bol prvým hasičom v meste, ktorý hasil dávno pred založením miestneho požiarneho zboru.
Nebol o tom presvedčený len slávny súd, ale aj obyčajní ľudia, dokonca aj mestský strážnik, ktorého povinnosťou bolo sledovat celú noc okolie, či niekde nevypukol požiar, aby mohol ihneď vyhlásiť poplach.
Službu začínal vždy o desiatej večer, keď mohutným spevavým hlasom vyzýval z Michalskej veže celý okolitý svet:
- Opatrujtééé svetlo, oheň, aby ľuďóm neból škoden!
Tak si plnil svoju povinnosť aj večer 26. septembra 1721. Keď výzvu dokončil a zišiel na chvíľu z veže dolu, zastal pri ňom kazateľ Nicolaus Niederecker a zrejme pod vplyvom burčiaka, ktorého si otec Nicolaus doprial zrejme viac, ako sa na takúto ctihodnú osobu patrilo, začal do strážnika zapárať. Vraj spieva falošne. Vraj má odporný plechový hlas. Vraj sa tam hore naparuje ako páv. A potom, keď dohuláka, istotne zaľahne, nech si aj horí, ak má čo horieť.
Tó bolo na strážnika priveľa. Povedal si, že on sa od nejakého frátra urážať nedá, že on je predsa verejná osoba a bez následkov to nenechá. Jeho a jeho kolegov nebude nijaký podnapitý kazateľ zosmiešňovať!
Keď ráno skončil službu, nešiel si ľahnúť ako obyčajne, ale vybral sa na radnicu. A vzniesol tam na pátra žalobu za urážku úradnej osoby pri výkone verejnej služby.
Darmo mu sudcovia dohovárali, nech na to zabudne, ide predsa o kazateľa, čo už, vypil si, zabudnime, nepatrí sa cirkevnú osobu vláčiť po súdoch. Strážnik však neustúpil. Poriadok musí byť - a basta!
Sudcovia sa dlho škrabali pod parochňami, ako rozhodnúť. Žalobu odmietnuť nemohli, podávala ju úradná osoba, ktorá bránila verejný záujem. Aj keď proti služobníkovi Božiemu. Tak nakoniec rozhodli, že páter Nicolaus Niederecker zaplatí pokutu za urážku verejného činitela. Päťsto zlatých. Bolo to veľa, ale úrady predsa musia brániť úradné osoby.
Na radnici sa však objavil problém: Mesto nemôže zvyšovať svoj príjem ani inak sa obohacovať na úkor cirkvi alebo cirkevného predstaviteľa. To sa priečilo zásadám vzťahov medzi mestom a cirkvou. A Nicolaus takým predstaviteľom bol. Keby pokutu zaplatil, mesto by sa tým obohatilo. Vtedy jeden radný pán prišiel so skvelým návrhom: Dôstojný pán kazateľ urazil strážnika, ktorý chráni mesto pred ohňom. Aj svätý Florián stráži mesto pred ohňom. Postavme za kazateľove peniaze sochu svätému Floriánovi, aj tak už v meste taká socha dávno mala byť!
Návrh sa všetkým zapáčil. Päťsto zlatých nemusel páter zložiť do mestskej pokladnice, ale na sochu svätého Floriána, ochrancu ľudí pred ohňom a skazou.
Tá dodnes stojí na Floriánskom námestí pred Blumentálskym kostolom.
