Panorama.sk in SlovakEN
Počasie

Kauza New York Times proti Sullivanovi bola víťazstvom slobodných médií

Ilustračný obrázok k článku Kauza New York Times proti Sullivanovi

Reklama môže vyvolať poriadny rozruch. Zverejnenie reklamného textu na jednej novinovej strane v celonárodnom denníku v roku 1960 spôsobilo zásadný zlom v americkej žurnalistike. Obsahom reklamy v tomto prípade nebola obyčajná obchodnícka banalita, ale záležitosť, ktorá ako osteň pichala do bolestivej rany.

Dvadsiateho deviateho marca 1960 zverejnil denník New York Times na platenej inzertnej strane výzvu štyroch černošských pastorov s emocionálnym titulkom Vypočujte ich naliehavé hlasy. Podnecovala k finančnej zbierke na podporu černošských študentov a občianskeho hnutia za práva černošského obyvateľstva, a tiež na obhajobu vodcu Martina Luthera Kinga juniora obžalovaného v Alabame za daňový podvod. V texte sa uvádzalo, že Kinga obvinili neprávom, len preto, aby ho zdiskreditovali. Autori výzvy popisovali aj prípady, keď polícia neoprávnene zasahovala proti černošským demonštrantom a spomenuli násilné policajné akcie v meste Montgomery v štáte Alabama. Noviny po intervencii alabamského guvernéra Johna Pattersona inzertnú stranu stiahli. Tým by sa celý škandál skončil, keby doň nevstúpil šerif z Montgomery, L.B. Sullivan. Jeho meno sa síce v New York Times neobjavilo, ale ako úradník, zodpovedný za prácu polície, sa cítil byť poškodený a zažaloval noviny aj autorov textu za urážku na cti.

Pojednávanie sa konalo v Alabame a montgomerský šerif si vysúdil 500-tisíc dolárov odškodného. Vydavateľ novín podal odvolanie na Najvyšší súd. Kauza New York Times versus Sullivan sa odohrávala až tri roky po zverejnení osudného textu, v roku 1964, a bola ostro sledovaná nielen preto, že o jej publicitu sa postaral jeden z jej aktérov, vplyvný americký denník, ale aj preto, že mala rozhodujúci vplyv na slobodu médií v Spojených štátoch. Najvyšší súd sa vrátil k priebehu procesu v Alabame. Podľa alabamského právneho poriadku nemusel Sullivan predložiť nijaký dôkaz, že bol poškodený a tvrdenie obhajoby, že text v novinách bol pravdivý, neobstálo, lebo obsahoval niekoľko faktických chýb. Pri dokazovaní, že alabamský rozsudok bol nesprávny, odoznel na Najvyššom súde aj citát z diela Johna Stuarta Milla O slobode: "Aj nepravdivé výroky môžu byť považované za cenný prínos pre verejnú diskusiu, pretože prinášajú jasnejší pohľad a živší obraz pravdy, ktorý vzniká pri jej konfrontácii s omylom."

Konečný verdikt sa opieral o prvý ústavný dodatok o slobode slova a prejavu. Podľa sudcov prvý dodatok povoľuje zverejňovanie všetkých vyhlásení, dokonca aj nepravdivých. K porušeniu zákona dochádza len vtedy, keď je text publikovaný so zlým úmyslom. Šerif Sullivan súd prehral, vyhrala slobodná tlač.

V období pred kauzou museli noviny a spravodajské agentúry na juhu USA zaplatiť na základe rozsudkov v prípadoch súvisiacich s bojom za občianske práva približne 300 miliónov dolárov. Po víťazstve denníka New York Times sa pomery uvoľnili a tlač začala zoširoka informovať o porušovaní občianskych práv Afroameričanov a o snahách niektorých úradov podporovať rasovú segregáciu.

Pre médiá v Spojených štátoch to bol prvý míľnik na ceste k väčšej slobode. Nasledovali ďalšie. Po prehre vo Vietname padla cenzúra pri zverejňovaní dokumentov Pentagonu a po afére Watergate bol prijatý zákon o slobode infomácií.

Čoskoro nato, ako sa novinári začali pri výkone svojho povolania odvolávať na prípad New York Times versus Sullivan, verejnosť pochopila, že kauza nevniesla do mediálneho sveta iba jas. Na veľkej recepcii v New Yorku v marci 1997 na počesť víťazstva slobody tlače s účasťou niekoľkých stoviek právnikov zaznel aj názor, že slávna kauza až príliš povzbudila bulvárnu tlač a že býva zneužívaná, aby poskytovala novinárom právo narušovať súkromie, publikovať spoločensky neúnosné texty. Kritici výkladu zákona o slobode tlače uviedli ako príklad rozporuplný verdikt Najvyššieho súdu USA z roku 1969, ktorý oslobodil Clarencea Brandenburga, rasistu a člena Ku-Klux-Klanu. Brandenburga najprv za verejné vyhrážky vláde USA odsúdili na nepodmienečný trest, ale Najvyšší súd ho nakoniec obvinenia zbavil, pretože "nebolo dokázané, že by jeho výroky vyvolali bezprostrednú protiprávnu činnosť".

(ib)

.Pripojte komentár

Ďalšie info:

Seriál Aféry z titulných stránok

Vydané: 2008-11-13
Aktualizované: 2008-11-13

Kategórie: Zaujímavosti