Dobrý večer pán Waldheim, spieva v posmešnej piesni americký rockenrollový veterán Lou Reed. Robí v nej narážky na minulosť Kurta Waldheima, Rakúšana, ktorý po bezchybnej desaťročnej kariére generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov urobil prešľap pred vlastným národom a znemožnil nielen seba, ale poškodil aj Rakúsko.
Skvelý imidž Waldheima dostal ranu v čase, keď sa v roku 1986 uchádzal o post prezidenta, po vyjdení článku v rakúskom magazíne Profil, ktorý upozorňoval, že v oficiálnom životopise horúceho kandidáta na prezidenta chýbajú fakty o jeho aktivitách v rokoch 1938-1945. Článok odštartoval aféru, ktorá síce nezabránila, aby si Waldheim nakoniec sadol do prezidentského kresla, ale zásadne poznačila celé jeho funkčné obdobie a Rakúsko načas dostala do medzinárodnej izolácie.
Články o Waldheimovej minulosti sa objavili aj v amerických médiách. Vychádzali z materiálov Svetového židovského kongresu a rakúskeho prezidenta obviňovali, že pôsobil ako dôstojník wehrmachtu na Balkáne a v Grécku v čase, keď tam nacisti spáchali veľa zločinov. Články ilustrovala fotografia z mája 1943, na ktorej pózoval poručík Waldheim v uniforme wehrmachtu medzi nemeckým generálom SS a jeho talianskym spojencom. Pochádzala z Čiernej Hory. Waldheim v oficiálnom životopise zatajil, že ho odvelili na Balkán. Namiesto toho v ňom uviedol, že po zranení bol posledné tri vojnové roky v Rakúsku.
Po odhalení pravdy sa obhajoval v rakúskej televízii slovami: "Vo vojne som nerobil nič iné ako stotisíce Rakúšanov, iba som plnil svoje povinnosti vojaka." Rozporuplné vyhlásenia vyvolali podozrenia, že rakúsky prezident zamlčiava ešte viac a že sa mohol osobne podieľať na deportáciách Židov do koncentračných táborov. V apríli 1987 ho americké ministerstvo zahraničných vecí dalo na listinu osôb, ktoré nemajú povolený vstup na územie Spojených štátov. Vláda vo Viedni nemohla tlak zo zahraničia ignorovať, a tak vymenovala medzinárodnú komisiu historikov, ktorá mala Waldheimove vojnové roky dôkladne preskúmať. Vyšetrovacia komisia ukončila prácu vo februári 1988. Jej záver znel, že Waldheim sa nedopustil nijakého zločinu, ale rozhodne o nich vedel viac, ako bol ochotný priznať.
"Myslel som si, že Waldheim využije tento moment na rezignáciu bez toho aby stratil tvár a urobí to aj pre dobro Rakúska. Osoba, ktorá stratila všetku dôveryhodnosť predsa nemôže zastupovať Rakúsko na takom vysokom poste," komentoval záverečnú správu známy lovec nacistov Simon Wiesenthal, ktorý žiadal v rakúskej televízii jeho rezignáciu nie preto, "že by bol nacista alebo vojnový zločinec, ale pre jeho konflikt s pravdou..."
Rakúsky prezident bol neželanou osobou v mnohých krajinách. Počas šesťročného funkčného obdobia prakticky nevykonal žiadnu štátnu návštevu v zahraničí, výnimočná bola jeho opakovaná návšteva Vatikánu a na Blízkom východe.
(ib)
Pripojte komentár
