V júli 1997 sa dvojica slovenských historikov, Miloš Jesenský a Pavol Matula, vydala na putovanie za záhadami templárskeho rádu. Pozoruhodné na ich ceste bolo, že sa nevydali za hranice Slovenska, do krajín, ktoré historici odjakživa spájajú s dejinami bojového rytierskeho rádu, ale pátrali po stopách templárov na Slovensku. Nevšedný cestopis, prešpikovaný odbočkami do dávnych dejín, sa stal podkladom pre knihu, ktorú vydali v roku 2008 pod názvom Po stopách templárov na Slovensku.
Ich cesta bola svojím spôsobom priekopnícka. Kým v okolitých krajinách je prítomnosť templárov hodnoverne potvrdená, na Slovensku nie je dokument, ktorý by pôsobenie rádu na našom území dokazoval.
"Skôr ako o dôkazoch by sme mali presnejšie hovoriť o indíciách, a tie sme nazbierali v množstve, ktoré nás oprávňuje obhajovať názor, že na Slovensku boli prítomní,“ povedal Miloš Jesenský v rozhovore pre Sme.
Akousi "bibliou" historikov bolo na ich ceste monumentálne dielo Damiána Fuxhoffera o kláštoroch Uhorského kráľovstva vydané v Ostrihome v roku 1803. Itinerár dobrodružnej cesty za templármi sa začal nad krehkými stránkami starej knihy, ktorej fotokópia robila historikom sprievodcu po všetkých miestach, ktoré navštívili – či už to bol Kostol svätého Martina v Martinčeku, hrady Blatnica, Slovenská Ľupča či Oravský hrad, a nezabudnuteľný kútsky Kostol Všechsvätých pri Ludrovej. Práve Ludrová, dedinka nachádzajúca sa neďaleko Ružomberka, presnejšie jej časť nazývaná Kúty a ľudovo nazývaná "na púšti", je pre stopárov templárov dôležitým miestom. Práve tu by mal byť pochovaný Johannes Gottfried von Herberstein, majster templárov, ktorý pri svojej návšteve v Uhorsku v roku 1230 náhle skonal za záhadných okolností v templárskom kláštore na vrchu Mních.
Jeho telesné pozostatky by sa mali nachádzať aj s veľkým pokladom niekde pred alebo pod oltárom Kostola Všechsvätých v Ludrovej, čo mal dosvedčovať jeho náhrobný kameň s celkom zodratými písmenami. "Na naše sklamanie podlahu tvorila dlažba, nepochybne pochádzajúca z novodobých čias. Nezachoval sa teda ani náhrobný kameň pred oltárom, ktorý mal označovať miesto posledného odpočinku templárskeho majstra,“ smutne konštatujú v knihe autori.
Osobitý cestovný denník prevedie čitateľa po zaujímavých slovenských lokalitách a je exkurziou z prítomnosti do čias minulých. Hoci autorom nemožno uprieť seriózny postup pri pátraní stôp po templároch na Slovensku, doložený prameňmi, knižka určite pošteklí obrazotvornosť nadšencov vyhľadajúcich legendy, napríklad aj tej, že templári našli bájnu Archu zmluvy, legendárny svätý grál, z ktorého pil Ježiš Kristus pri poslednej večeri.
Autori - pútnici - Miloš Jesenský a Pavol Matula o svojej knihe v úvode píšu:
Práca na tejto knihe stále ostáva výsledkom prvotného impulzu, ktorý nás v obraznom zmysle slova premenil na pútnikov, a naše bádanie sa stalo pre nás, práve tak ako aj pre zakladateľov templárskeho rádu, púťou a zároveň určitým druhom terapie. Pokiaľ tradícia hovorí, že "existujú miesta, kde vanie duch", kde tento duch histórie prestupuje človeka alebo — ak chcete — kde sa v ňom rozvíja cit pre poznávanie tajomstiev, nemôže naše putovanie k nim nikdy skončiť.
Naše rozprávanie, v ktorom vystupujú rytieri v bielych plášťoch s červeným krížom, v ktorom nájdete cvendžanie mečov, hrdinské činy pod orientálnym slnkom i v krajoch zovretých karpatskými lesmi, záhady, ktorými boli rytieri obklopení, vychádza predovšetkým z velkého rešpektu pred tradíciou.
S hlbokou úctou k nej vás teda pozývame na vzrušujúcu cestu za tajomstvami, ktorých poznanie vás dovedie k nejednej odpovedi, no taktiež alebo predovšetkým k ešte väčšiemu množstvu nikdy nekončiacich otázok.
