Bol najmladším prezidentským kandidátom v histórii Spojených štátov, ktorému voliči dali svoju dôveru. John Fitzgerald Kennedy zvíťazil vo voľbách, keď mal 43 rokov. Podľa Guinnessovej knihy svetových rekordov bol tiež prvým americkým prezidentom, ktorý sa hlásil k rímsko-katolíckemu vyznaniu .
Počas troch rokov prezidentovania Kennedy osobitou kombináciou šarmu, inteligencie a štýlu získal nesmiernu popularitu a ovplyvnil ďalšie generácie politikov.
Kniha rekordov však spresňuje, že Kennedy nebol najmladším úradujúcim prezidentom. Theodore Roosvelt (1901-1909) nastúpil do Bieleho domu, keď mal o rok menej ako Kennedy, teda v 42 rokoch, keď ako viceprezident prevzal prezidentskú funkciu po smrtiacom atentáte na Williama McKinleyho.
J. F. Kennedy sa narodil sa v Brooklyne v štáte Massachusetts 29. mája 1917. Vyštudoval na Harvardovej univerzite a začal službu v jednotkách vojenského námorníctva. V druhej svetovej vojne si vyslúžil povesť hrdinu, keď po zásahu strážneho člnu so zranením vyviedol svojich vojakov z nebezpečných vôd. Následky zranenia ho trápili ešte dlho po vojne, v roku 1955 musel dokonca podstúpiť operáciu chrbtice.
Politickú kariéru začal ako kongresman za Demokratickú stranu, po roku 1953 bol senátorom. Oženil sa s Jacqueline Bouvierovou. Spolu so svojím republikánskym vyzývateľom boli v roku 1960 prvými prezidentskými kandidátmi, ktorí sa stretli v živej televíznej predvolebnej debate. V televíznom dueli, ktorý sledovali milióny divákov, porazil Kennedy svojho protivníka veľmi presvedčivo, ale vo voľbách zvíťazil len tesne. Jeho popularita začala rásť až po nástupe do Bieleho domu. Verejnosť zaujal už svojím inauguračným prejavom. Povedal v ňom dodnes často citovanú vetu: "Nepýtaj sa vlasti, čo môže pre teba urobiť, pýtaj sa, čo môžeš urobiť ty pre ňu."
Kennedyho inauguračný prejav bol vynikajúco napísaný a naznačoval, že prezident chce skutočne nastúpiť cestu sľubovaných zmien. Vyzval ZSSR aj USA, aby "znova začali hľadať mier, aby sformulovali návrhy na kontrolu zbrojenia, aby našli spoločné riešenia hlavných svetových problémov". Mladý prezident však musel čeliť niekoľkým vážnym krízam, kubánskej, berlínskej, a stál na počiatku amerického angažovania sa v Indočíne.
S menom Kennedyho Američania spájajú úľavu, ktorú im prinieslo zriadenie tzv. horúcej linky, ktorá umožnila v krízových situáciách okamžité priame spojenie medzi hlavami oboch superveľmocí. Za Kennedyho bola tiež podpísaná dohoda vlád ZSSR, USA a Veľkej Británie o zákaze pokusov s jadrovými zbraňami v atmosfére, kozme a pod vodou. Dominantným vnútropolitickým problémom v čase jeho prezidentovania bol rasový problém a boj amerických černochov za občianske práva. Od mája sa v južných štátoch začalo stupňovať násilie proti aktivistom, ktorí bojovali za zrovnoprávnenie černošského obyvateľstva. Kennedy najprv taktizoval, obával sa, že stratí podporu svojej strany v južných štátoch. Až roku 1962 poslal federálne vojsko, aby zasiahlo proti rasovej segregácii na univerzite v Mississippi a v júni 1963 predložil Kongresu návrh zákona o občianskych právach. Podpísal ho však až prezident Johnson po atentáte v Dallase.
Atentát je dodnes zastretý mnohými nejasnosťami. Historici, novinári , verejnosť i tvorcovia filmu o Kennedym odmietajú priznať záver vyšetrovateľov, podľa ktorého Kennedyho zastrelil osamelý strelec L. H. Oswald. Výstrely atentátnika paradoxne pripojili k menu Kennedyho druhýkrát prívlastok najmladší. Ako najmladší zvíťazil v prezidentských voľbách, ale bol aj najmladším americkým prezidentom, ktorý zomrel v čase výkonu funkcie. Guľky atentátnika vyhasili jeho život 22. novembra 1963, krátko po tom, ako dosiahol tisíc dní v úrade.
(ib)
Pripojte komentár
