Bratislavský hrad za Márie Terézie

Jedným z podnetov pre napísanie knihy Bratislavský hrad za Márie Terézie bol iste rozmach, aký hrad zažil v tereziánskom období. Podnetom pre prečítanie knihy môžu byť otázky, ktoré si položil azda každý návštevník hradu pri prechádzke expozíciami tamojšieho múzea. Ako v minulosti vyzeral hrad? Čo sa nachádzalo v dnešných múzejných expozíciách? Čomu slúžili jednotlivé priestory? Kto sa nich denne pohyboval? Ako tam bežal život?

Kniha historičky umenia Márie Pötzl-Malíkovej je po štyroch rokoch jej druhým titulom, ktorým slovenskému knižnému trhu ponúkla veľmi zaujímavú tému spojenú s bratislavskou históriou. Tak ako v prípade monografie F. X. Messerschmidt a záhada jeho charakterových hláv (vyšla v roku 2004 ako zúžená a popularizačne upravená verzia autorkinej rozsiahlej monografie v nemčine), sa aj ďalšia publikácia vyznačuje fundovaným, triezvym, ale aj vtipným a faktograficky bohatým rukopisom.

V knihe o hrade je aj fotografia sochy Márie Terézie ako uhorskej kráľovnej od Messerschmidta, ktorá sa spolu so sochou Františka Lotrinského dnes nachádza vo viedenskom Belvederi. Pri zmienke o fotografii sa žiada dodať, že najnovšia Malíkovej kniha je mimoriadne bohatá na obrazový materiál a čitateľ iste ocení, že obrázky sa nachádzajú v susedstve pasáží, ktoré sú k nim relevantné. Kniha sa teda dobre číta nielen pre plynulosť a dynamickosť vlastného textu, ale aj preto, že čitateľ nemusí prácne hľadať odkazy k obrázkom niekde v inej časti knihy.

Publikácia je venovaná prvému obdobiu vlády Márie Terézie až po pre ňu osudný rok 1765, keď náhle zomrel jej manžel. V dvoch úvodných kapitolách čitateľ nájde aj stručný prehľad o stavebných dejinách hradu.

Autorka píše o hrade v spojitosti s životnými osudmi Márie Terézie a tak je kniha aj pútavým čítaním o tejto pozoruhodnej a silnej osobnosti európskych dejín 18. storočia. Zmieňuje sa, že až pri práci na publikácii jej začalo byť jasné, ako málo sa práve o tomto úseku v histórii Bratislavského hradu vie. Musela intenzívne študovať archívne materiály a pramennú literatúru. Zamerala sa na fondy Rakúskeho štátneho archívu vo Viedni, lebo v týchto fondoch sa doteraz o histórii Bratislavského hradu v čase Márie Terézie a jej pobytoch v ňom takmer vôbec nebádalo. Takisto študovala aj články v dobovej tlači, v denníku Pressburger Zeitung, či denníku Wienerisches Diarium. Cenným zdrojom poznatkov bol pre ňu aj denník kniežaťa Jána Jozefa Khevenhüllera (od roku 1765 bol hlavným hofmajstrom panovníčky), ktorý si viedol podrobný denník o udalostiach na dvore. Dozvedáme sa z neho napríklad, že v roku 1743 museli premiestniť hradné kuchyne, pretože dym a zápach obťažovali Františka Lotrinského, ktorý mal miestnosti nad nimi, a veľa ďalších drobných, ale zaujímavých detailov.

Bratislavský hrad bol vždy jedinou uhorskou rezidenciou Márie Terézie a trónna sieň bola dejiskom mnohých jej oficiálnych vystúpení. Autorka čitateľa zoznamuje s príchodom budúcej uhorskej kráľovnej do Bratislavy pred jej korunováciou, ako s uhorskými šľachticmi na sneme komunikovala po latinsky, pretože pre Uhrov nebola nemčina prijateľná, opisuje jej pamätný prejav v septembri 1741, keď od uhorských stavov získala nevyhnutnú vojenskú podporu a oponuje dodnes rozšírenej predstave, že pred uhorskou šľachtou vystúpila so svojím malým synom, ktorého - podľa zlomyseľnej verzie - vraj potajomky štípala, aby vo vhodných momentoch plakal. Nie je to pravda, lebo panovníčke syna priviezli až na druhý deň. Čitateľ sa postupne dostáva až k uhorskému snemu v roku 1764, na ktorom sa tvrdo sporila so šľachtou o zvýšení daní a k svadbe jej milovanej dcéry Márie Kristíny s princom Albertom Saským, ktorého vymenovala za uhorského miestodržiteľa a páru pridelila Bratislavský hrad ako rezidenciu. V poslednej vete knihy Malíková píše, že tunajší pätnásťročný pobyt páru sa stal najslávnejšou, ale súčasne aj poslednou etapou v histórii Bratislavského hradu ako panovníckej rezidencie. A čitateľ sa iste stotožní s autorkou, že toto obdobie si zasluhuje ďalšiu samostatnú publikáciu.

Kniha vyšla v čase, keď je Bratislavský hrad v zajatí lešení a podrobuje sa rozsiahlym opravám. Môže byť preto potešením pre všetkých, ktorí sú smutní, že sa v ňom nemôžu prechádzať a takisto môže byť inšpiráciou pri hľadaní námetov na múzejnícke projekty venované hradu.

Pripojte komentar