Bratislavčanom, ktorí výletia v malokarpatskej oblasti smerom na Pajštún, Borinku a bližšiu Mariánku, prináša knižka Antona Hrnka odpovede na viaceré nezodpovedané otázky, ktoré presahujú rámec samotnej Stupavy, záhorského mestečka neďaleko Bratislavy:
Aká to baňa, lom, či hámre boli na ceste z Borinky na Košariská, prečo je v lese pod pajštúnskym hradom priesek, a na čo slúžili zvyšky železných lanovkových stĺpov, a tiež, ako to bolo v dávnych časoch s pajštúnskym hradom a jeho miestom v histórii.
Historik Anton Hrnko sa zaľúbil do stupavského zelá, tak neváhajte a vychutnajte ho spolu s ním. Knižka rozhodne nie je o kapustných hlavách.
Najprv si môžete prečítať nasledujúcu podrobnejšiu anotáciu Hrnkovej knižky:
Nejestvuje žiadna väčšia európska civilizačná vlna od doby kamennej, rozšírená v strednej Európe, ktorá by nezanechala v Stupave alebo jej bezprostrednej blízkosti svoje pozostatky. Jednoducho, povedané moderným slovníkom, južné Záhorie bolo prestížnou štvrťou pre vybranú spoločnosť. Týmito slovami zdôvodňuje autor publikácie opodstatnenosť záujmu o mesto Stupava a jeho okolie. V knihe prevedie čitateľa celým oblúkom dejín od praveku až po súčasnosť.
Upozorňuje čitateľa na významné miesta, pamätníky, budovy, kaštiele v Stupave a Marianke. Autor sa venuje histórii hradu Pajštún, ale aj unikátnym technickým pamiatkam, ktoré v čase svojho najväčšieho rozmachu presahovali hranice obce a preslávili sa vo svete. Objasňuje, ako sa zrodila slávna pesnička o stupavskej krčme a vysvetľuje ako sa zrodila tradícia Dní zelá. Nechýba ani informácia o Stupavskej grófskej zvernici, ktorá sa zaslúžila o to, že v Malých Karpatoch dnes behajú aj muflóny. Text dopĺňajú dobové fotografie a kresby.
Anton Hrnko (1955) je historik, publicista a esejista. Začiatkom 90. rokov bol poslancom slovenského parlamentu. Vydal aj dejiny parlamentu na Slovensku a dejiny novozámockého okresu.
Pekne urobená publikácia má 112 strán a tvrdú väzbu.
