Kanadska mentalita sa mi hned po prichode do Kanady velmi pacila - Kanadania su skromni, zdvorili, nestazuju sa, smeju sa sami zo seba a maju dobry zmysel pre humor.
Ohňostroj po zapálení olympijských ohňov vo Vancouvri. (© TASR / AP Photo / The Canadian Press - Adrian Wyld)Mozno ste videli kanadsky TV serial o kanadskom policajtovi v Chicagu (viem, ze to na Slovenku islo), kde je ten policajt super-zdvorily, nikdy neklame, a stale sa ospravedlnuje (dokonca aj kriminalnikom), nikdy nezabudne povedat "I beg your pardon", "excuse me" a tak. Aspon 50 percent najslavnejsich komikov v TV a v hollywoodskych filmoch je z Kanady (Jim Carrey, John Candy, Mike Mayers, atd). Neviem, ci su to mena zname na Slovensku, ale tu v severnej Amerike ich pozna kazdy.
Na rozdiel od inych narodov - niekedy prilis vybojnych, hlucnych, drzych - Kanadania boli vzdy vychovani na jednotku. A v sporte sa dlhe roky riadili heslom "Nie je dolezite zvitazit, ale zucastnit sa". Az na hokej, co je v tejto krajine viac nabozenstvo ako sport, a Kanada vzdy ocakava v hokeji prve miesto a kazda ina medaila je sklamanim.
Neviem presne kedy sa to vsetko zacalo menit, bola to postupna zmena za poslednych desat rokov. Myslim, ze ju zacali pretlacat politici, media, a velky biznis - ale pomaly sa sportova mentalita v Kanade zacala menit. Kanada je jedina krajina, ktora nevyhrala ani jednu zlatu medailu, ked sa tu v minulosti konali dve olympijske hry (letne v Montreale a zimne v Calgary). Nikdy nam to akosi nevadilo a tesili sme sa aj zo striebra alebo bronzu - ale za posledne roky sa ozvali hlasy, ze je to hanba, a ze to treba zmenit.
A zrazu sa v tlaci a TV objavuju hlasky, ze vo Vancouveri musi byt Kanada najuspesnejsou krajinou, a niekto vymyslel slogan "own the podium!" (nieco ako "zaber podium!") a teraz to vsetci reporteri neustale v TV a tlaci spominaju. Mozno je to dobre, snazit sa byt jednotkou - ale mne trochu chyba ta stara kanadska mentalita byt sportovcom pre radost a neusilovat sa vyhrat za kazdu cenu. Doping, podvody, a pod. - to nikdy nebol kanadsky styl.
Dokonca vraj sportovci z inych krajin mali silne obmedzeny pristup k mnohym sportovym halam vo Vancouveri (napr. v rychokorculovani). Ten pristup je dolezity, aby sa aklimatizovali a zvykli si na novu halu, druh ladu, atd. - ved zlomky sekundy su neraz rozhodujuce.
No uvidime ako sa to skonci. Jedna vec je jasna, kanadski sportovi redaktori sa divaju na kanadskych sportovcov cez ruzove okuliare. V Pekingu vraj Kanada skoncila na vysokom mieste medzi krajinami (uz neviem, ktori sme boli). Ale to sa pocitalo len mnozstvo medaili - krajiny, ktore skoncili za nami, mali mozno o jednu, dve menej - ale zato mali aj o 5-6 zlatych viac ako Kanada. Z matiky som velmi dobry nebol, ale logicky sa to takto pocitat nemoze; jedna zlata a jedna bronzova medaila predsa nemaju rovnaku hodnotu!
Marian Ruzicka
