Panorama.sk in SlovakEN
Počasie

Kostoly a kláštory v Bratislave, svedkovia histórie a miesta bohoslužieb

Bratislavské rehole, kostoly a kláštory - obálka

Sakrálne budovy patria v Bratislave k najstarším pamätihodnostiam, sú zviazané s históriou mesta. Najmonumentálnejšou je Dóm sv. Martina, ktorý sa nachádza v Starom Meste na Rudnayovom námestí. Väčšina kostolov dodnes slúži veriacim, konajú sa v nich pravidelné bohoslužby.

Históriu sakrálnych budov, ale aj reholí, ktoré pôsobili a pôsobia v Bratislave, mapuje kniha Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, ktorá vyšla v apríli 2008 vo vydavateľstve PT Marenčin.

Dóm svätého Martina

Dóm sv. Martina

Trojloďový gotický kostol postavený na mieste pôvodného románskeho kostola. Začali ho stavať na začiatku 14. storočia, vysvätený bol v roku 1452. Pozoruhodné sú aj rozmery kostola: dĺžka 69,37 m, šírka 22,85 m, výška 16,02 m. Ku kostolu boli pristavané viaceré kaplnky – gotická kaplnka sv. Žofie, vdovy po českom kráľovi Václavovi IV., kaplnka sv. Anny a baroková kaplnka sv. Jána Almužníka.

Veža kostola bola postavená súčasne s tromi loďami kostola, bola súčasťou mestského opevnenia a slúžila k obrane mesta. Jej výška je 85 m a na vrchole sa nachádza pozlátená poduška s rozmermi 2 x 2 m a na nej 1 m vysoká kópia uhorskej kráľovskej koruny vážiaca 300 kg. V 16. storočí bol dóm svedkom korunovácií uhorských kráľov. V rokoch 1563 – 1830 tu bolo korunovaných 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek. V tomto kostole sa po prvý raz hrala Beethovenova Missa Solemnis.

Čítajte viac o sakrálnom umení v Dóme sv. Martina .

Františkánsky kostol a kláštor

Františkánsky kostol a kláštor

Patrí medzi najstaršie sakrálne budovy v meste. Františkánsky kostol postavili v gotickom slohu v 13. storočí. Vysvätený bol v roku 1297 za prítomnosti kráľa Ondreja II. V 17. storočí bol prestavaný v renesančnom slohu a v 18. storočí v barokovom slohu. Komplex niekoľkých budov na gotických základoch pochádza zo 14. a 15. storočia, v priebehu 17. a 18. storočia bol niekoľko ráz prestavaný, naposledy v klasicistickom štýle v rokoch 1860 – 61. Začiatkom 15. storočia bola na steny kláštora umiestnená gotická veža, časť z nej bola poškodená a nahradená kópiou v r. 1897. Kláštor bol svedkom mnohých historických udalostí. V stredoveku v ňom volili richtára a v roku 1526 tu uhorský snem zvolil Ferdinanda Habsburského za kráľa. Nachádza sa na Františkánskom námestí.

Ďalšie info:

Zosadená veža

Kostol sv. Alžbety a kláštor alžbetínok

Jednoloďový Kostol sv. Alžbety a kláštor alžbetínok s nemocnicou postavili podľa projektu viedenského architekta F. A. Pilgrama v rokoch 1739 . 1745. Pomenovali ju podľa dcéry uhorského kráľa Ondreja II., ktorá sa narodila v roku 1207 na Bratislavskom hrade. Bol postavený v duchu radikálneho baroka, fasádu zdobia sochy uhorských panovníkov sv. Štefana a sv. Ladislava a sv. Alžbety so žobrákom, ktoré sú dielom Ľudovíta Godeho, spolupracovníka G.R. Donnera. Obraz sv. Alžbety na hlavnom oltári, ako aj obrazy na bočných oltároch sú práce rakúskeho maliara Pavla Trogera.

(Špitálska ulica)

Modrý kostolík

Modrý kostolík – Kostol sv. Alžbety

Kostol postavený v rokoch 1909-1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lecnera je zaujímavý modrou farbou svojej omietky, modrou mozaikou a glazovanou strešnou krytinou. Mozaika sv. Alžbety, dcéry Ondreja II. (narodenej na Bratislavskom hrade v roku 1207), je nad hlavným vchodom, obraz svätice je aj na hlavnom oltári. Kostol tvorí spolu s farou a blízkym gymnáziom ucelený urbanistický komplex postavený v secesnom duchu.

(Bezručova ulica)

Blumentálsky kostol

Blumentálsky kostol – Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Kostol postavili v rokoch 1885-1888 podľa projektu F. Rumpelmayera v neorománskom slohu. V interiéri je mobiliár z tohto obdobia, len barokové lavice sem preniesli z Dómu sv. Martina. Osobitnú pozornosť zasluhuje kópia genazzanského obrazu v neogotickom ráme, ktorú z Talianska priniesol bratislavský kupec J. Janko (1770) a Ukrižovaný od bratislavského rodáka, sochára J. Fadrusza (1892).

(Floriánske námestie)

Malý evanjelický kostol

Jednoloďový kostol postavili evanjelici slovenskej a maďarskej národnosti podľa projektu Mateja Walcha. Oltár s kazateľnicou s reliéfom Rozsievača vytvoril Peter Brandenthal (1777-1778), oltárny obraz Ukrižovania je od neznámeho autora.

(Panenská ulica)

Veľký evanjelický kostol

Evanjelici nemeckej národnosti si v rokoch 1774-1777 postavili kostol podľa projektov Mateja Walcha, ktorý sa snažil napodobniť pôvodný nemecký evanjelický kostol na dnešnom Františkánskom námestí (dnes Jezuitský kostol). Oltár s kazateľnicou je dielom Petra Brandenthala (1776), oltárny obraz Krista v Emauzách namaľoval A.F. Oeser, bratislavský rodák, profesor lipskej akadémie. Budova kostola a blízkeho lýcea je zaradená medzi národné kultúrne pamiatky.

(Panenská ulica)

Kostol a kláštor klarisiek – Kostol Povýšenia sv. kríža

Kostol a kláštor klarisiek – Kostol Povýšenia sv. kríža

Klarisky prišli do Bratislavy v roku 1297 a postavili tu vlastný kostol a kláštor. Gotický kostol je jednoloďový z prvej polovice 14. Storočia, okolo roku 1400 pristavali zaujímavo riešenú päťbokú vežu s bohatou sochárskou výzdobou. Len jej ihlanový vrchol je neogotický, z konca 19. storočia. Pretože veža na mohutnej konzole akoby visela vo vzduchu, je opradená povesťami. Po veľkom požiari v roku 1590, za podpory arcibiskupa Petra Pazmánya a Imricha Lósyho postavili neskororenesančnú budovu kláštora (1637-1640). Kláštorná budova od druhej polovice 18. storočia do roku 1908 slúžila školským potrebám ako sídlo právnickej akadémie a katolíckeho gymnázia. Študovali tu napríklad hudobný skladateľ Béla Bartók a slovenský vynálezca Jozef Murgaš. Dnes sa kostol využíva na výstavy a koncerty, v kláštore sídli Informačné a dokumentačné stredisko Rady Európy.

(Klariská ulica)

Kostol sv. Mikuláša

Neveľká stavba v Podhradí stojí na mieste staršieho gotického Kostola sv. Mikuláša. Terajší ranobarokový objekt zasvätený sv. Mikulášovi, patrónovi rybárov a lodníkov, dala v roku 1661 postaviť Františka Khuenová, vdova po palatínovi Mikulášovi Pálffym. Z pôvodnej výzdoby sa zachoval vstupný portál so soškou patróna kostola a rodovými erbami manželov Páffyovcov. Kostol dnes slúži pravoslávnej cirkvi.

(Mikulášska ulica)

Kostol a kláštor trinitárov – Kostol sv. Jána z Mathy

Rehoľa mníchov trinitárov, ktorí vykupovali kresťanských zajatcov z tureckého zajatia, sa v Bratislave usadila koncom 17. Storočia. V rokoch 1717-1725 si dali postaviť vlastný kostol a kláštor, ktoré sa stali najpôsobivejšími barokovými stavbami mesta. Budova kláštora sa nezachovala, v roku 1844 postavili na jej mieste Župný dom. V interiéri kostola je zachovaná bohatá baroková výzdoba. Iluzívna freska na klenbe kostola je dielom talianskeho maliara a dekoratéra Antonia Gali Bibienu (1740), na hlavnom oltári sú zobrazení zakladatelia reholy trinitárov – sv. Ján z Mathy a Felix Valis, ako vykupujú otrokov. Zaujímavý je aj bočný oltár Panny Márie s plastikami anjelov, dielo sochára z Donnerovho okruhu.

(Hurbanovo námestie)

Jezuitský kostol - Kostol najsvätejšieho spasiteľa

Kostol postavili po nemecky hovoriaci evanjelici na základe kráľovho súhlasu z roku 1636. Pretože medzi nimi bolo pomerne veľa bohatých mešťanov, mohli si nový chrám postaviť v tesnom susedstve radnice. ,,Podľa v tom čase platných kráľovských nariadení musel evanjelický chrám spĺňať niekoľko obmedzujúcich podmienok. Nesmel mať vežu a vchod z čelnej strany, “ píše Ján Lacika v sprievodcovi po Bratislave. Prešporskí evanjelici splnili len prvú podmienku, druhú ignorovali. Keď v Uhorsku zosilneli rekatolizačné tlaky, bol kostol v roku 1672 evanjelikom odňatý, ujali sa ho jezuiti. Noví správcovia sa pustili do prestavby, ktorá sa iba minimálne dotkla vonkajšej časti. Zmeny postihli pôvodný renesančný portál, jezuiti nad ním inštalovali bohato zdobený rádový znak. Barokový interiér obohatili rokokové prvky. Rokokovú kazateľnicu v roku 1753 vyhotovil jeden z najlepších Donnerových žiakov Ľ. Gode.

(Františkánske námestie - Kostolná ulica)

Kapucínsky kostol sv. Štefana

Kostol a kláštor kapucínov – Kostol svätého Štefana

Kapucíni si začali kostol a kláštor stavať v roku 1708. Od ostatných sakrálnych stavieb v meste postavených v období baroka sa líši strohosťou a jednoduchosťou. Jediným výraznejším ozdobným prvkom exteriéru je socha svätého Štefana Uhorského nad hlavným portálom. Socha je dielom sochára A. Brandla. Interiér kostola je tiež pomerne jednoduchý. Pri výrobe oltárov a iných častí interiéru použili na tmavo morené drevo, čo je typický znak kapucínskych kostolov na západnom Slovensku. Priestranstvo pred kostolom krášli morový stĺp z roku 1723 na pamiatku mohutnej morovej epidémie, ktorá zachvátila mesto desať rokov predtým.

(Župné námestie)

Kostol a špitál sv. Ladislava

Postavili ho na mieste zbúraného stredovekého mestského špitála s chudobincom v rokoch 1828-1830 v duchu klasicizmu. Autorom projektu bol bratislavský staviteľ Ignác Feigler.

(Špitálska ulica)

Kostol a kláštor milosrdných bratov - Kostol navštívenia panny Márie

Rád milosrdných bratov, ktorému pôvodne slúžil, prišiel do mesta v roku 1672. Staviteľ kláštorného komplexu sa nechal inšpirovať fasádou materského kláštora milosrdných bratov vo Viedni. Stavba trvala pomerne dlho, začala sa v osemdesiatych rokoch 17. storočia a skončila sa začiatkom 18. storočia. Je ukážkou ranobarokového slohu. Elegantnú barokovú vežu v auguste 1968 rozstrieľali príslušníci ruských okupačných vojsk. Dominantným prvkom kostola je hlavný oltár so stĺpovou architektúrou z rokov 1735-1737. V chráme sa nachádza vzácna baroková kazateľnica s reliéfmi svätcov. Bývalý kláštor dnes slúži ako nemocnica.

(Námestie SNP)

Kostol a kláštor uršulínok - Kostol Loretánskej Panny Márie

Kostol a kláštor uršulínok - Kostol Loretánskej Panny Márie

Pôvodne evanjelický kostol bol postavený pri mestských hradbách v polovici 17. storočia. Zakrátko ho evanjelikom odobrali a pridelili reholi uršulínok, ktoré sa venovalil katolíckej výchove dievčat. V interiéri kostola je hlavný oltár s neskorobarokovou architektúrou. Kláštor postavili v poslednej štvrtine 17. storočia.

(Uršulínska ulica)

Synagóga

Objekt synagógy na obdĺžnikovom pôdoryse postavili podľa projektu A. Szalatnaya-Slatinského v rokoch1923-1926. Uličnú fasádu členia stĺpy, vo výzdobe sa uplatnila orientálna ornamentika.

(Heydukova ulica)

V textoch sú použité informácie z knižného sprievodcu Bratislava, VKÚ a turistického sprievodcu po Bratislave od Jána Laciku.

Táto stránka je súčasťou Bratislavského online sprievodcu.

Ďalšie info:

Bratislavský online sprievodca

Pamiatky starej Bratislavy

Bratislava a okolie - knižní sprievodcovia a mapy

Bratislavské rehole, kostoly a kláštory

Vydané: 2015-01-15
Aktualizované: 2015-01-15

Kategórie: Pamätihodnosti