Ivan Bajo: Smiech na lane
 Panorama.sk in EnglishEnglishTelefón:
0905 454 205
E-mailE-mail    Dnes je 21.11.2017Vyhľadávanie / Search

Falošné kamene zničili život profesora Beringera

False Stones of Professor Beringer

Johannes Bartolomej Beringer nebol iba veľavážený občan nemeckého mesta Würzburg, riaditeľ tamojšej nemocnice, ale od roku 1725 aj profesor medicíny. Popri množstve práce si našiel čas aj na osobitú záľubu. Chodil na vychádzky a zbieral zaujímavé kamene.

Nebola to však jeho záľuba, ale pravdepodobne arogancia a povýšenecké správanie, ktoré ho obrali o postavenie, úctu a pokoj do konca života a zaradili ho do zoznamu postáv spojených so škandalóznymi vedeckými podvrhmi.

Profesor sa stal obeťou kolegov z Würzburskej univerzity, profesora matematiky a geografie Ignatza Rodericka a univerzitného knihovníka Johanna Georga von Eckharta. Neznášali ho, vraj pre arogantné správanie. V hlavách sa im zrodil plán, ako si z namysleného Beringera vystrelia. Vyryli do kameňov obrysy jašterov, žiab, ulít, ale aj podivuhodné kresby sĺnc s ľudskými tvárami, komét a tiež slovo boh v latinke, arabských a hebrejských znakoch. Rozhodili ich v okolí vrchu Eibelstadt, na miestach, kde profesor často chodil hľadať skameneliny.

Spôsob, akým vznikali fosílie, v tom čase ešte nebol známy, a azda len preto profesor bral nálezy vážne aj napriek nehodnoverným kresbám. V máji 1726 publikoval o nich vedecké pojednanie s názvom Lithographiae Wirceburgensis. Vyslovil presvedčenie, že niektoré z kameňov sú mŕtve zvieratá, ale väčšina je "veľkolepým božím výtvorom", ktorý má byť skúškou ľudskej viery v boha. Spočiatku sa domnieval, že kresby môžu byť výsledkom ranej umeleckej tvorivosti prehistorických ľudí, ale keď na kameňoch našiel nápisy s božím menom, túto tézu vylúčil.

Ešte predtým, ako knihu vydal, ho odborníci upozorňovali, že na kameňoch sú jasné stopy po dláte, aké v tom čase používali umelci a remeselníci. Beringer to však nechcel vidieť. Internetová encyklopédia Wikipédia cituje z jeho knihy: " ...figúry sú tak presne rozmiestnené, že nikto nemôže pochybovať o diele puntičkárskeho sochára..." Beringer bol viac než presvedčený, že dláto viedla ruka samého boha.

Keď si profesorovi univerzitní kolegovia uvedomili, že žart sa im vymkol z rúk, pokúšali sa ho presvedčiť, že kamene sú podvrhy, ale k svojmu nepeknému skutku sa nepriznali. Beringer ich zažaloval za urážku na cti. Na súde vyšla celá pravda najavo a Eckhart i Roderick sa priznali, že celú vec spískali len preto, aby Beringera znemožnili.

Škandál nezdikreditoval iba profesora medicíny, ale poškodil aj jeho pôvodcov. Roderick odišiel z Würzburgu a Eckharta zbavili miesta knihovníka a práva používať knižnicu a archívy, čím mu znemožnili pokračovať vo vedeckej práci.

Kamene dostali vo vedeckom svete prívlastok lživé. Dnes sa nimi pýši niekoľko múzeí po celom svete, samozrejme aj paleontologické múzeum vo Würzburgu.

Neoverené legendy o nešťastnom profesorovi, ktorý príliš trpko doplatil na pohŕdavé správanie ku kolegom, hovoria, že sa po celý zbytok života pokúšal skúpiť všetky kópie svojej nepodarenej knihy. Údajne ho to priviedlo na mizinu a kedysi veľavážený a dobre situovaný Beringer v roku 1740 zomrel v núdzi a v hanbe.

(ib)

.Pripojte komentár

17. 10. 2008