Cirkusant Phineas T. Barnum vymyslel sutaz krasy

Prvu sutaz o najkrajsiu zenu usporiadal American Phineas T. Barnum v juni 1855. Nemal to lahke, pretoze najst pocestne a sucasne pekne zeny, ktore by sa verejne uchadzali o titul, bolo skoro nemozne. Barnum svojim napadom vyvolal poburenie, ktore umocnovala aj jeho vtedajsia povest. Poznali ho ako cirkusoveho impresaria, ktory predvadza siamske dvojicky a trpaslicieho muza.

V tych casoch sa mu nepodarilo presvedcit sutaziace, aby sa producirovali na podiu pred publikom, rozhodovat sa malo len podla fotografii krasok, ktore poslal do novin. Sutaz nebola uspesna, svedci o tom nakoniec aj fakt, ze nikde sa nedochoval zaznam o tom, kto v nej zvitazil.

Phineasovi T. Barnumovi vsak nikto nevezme, ze stal pri zrode podujatia, ktore je dnes popularne na celom svete. Guinnessova kniha svetovych rekordov mu priznava titul prveho poriadatela sutaze o najkrajsiu zenu a symbolicky ho pasuje za pokracovatela Trojana Parida, ktory bol hlavnym porotcom v sutazi olympskych bohyn s krasnou Helenou.

Barnum nebol ani zdaleka taky vzneseny ako Paris z greckej mytologie. Bohatstvo a uznanie mu priniesla obycajna ludova zabava - cirkus. Este predtym , ako sa dal na drahu cirkusoveho impresaria, sa pokusal o stastie ako vydavatel nabozensky orientovaneho tyzdennika. Sklony k senzaciechtivosti v tomto druhu periodika citatelia neocenili, a vydavatel stal niekolkokrat pred sudom za nactiutŕhacstvo. Ked si po poslednom rozsudku odsedel 60 dni, vybral sa za osudom do New Yorku. Tam v roku 1835 zacal cirkusovu put s cernosskou otrokynou Joice Hethovou, ktoru vodil po americkych mestach a tvrdil, ze bola pestunkou Georgea Washingtona a ze ma 160 rokov. Dalsimi "atrakciami" jeho putujuceho cirkusu boli siamske dvojicky Cang a Eng a trpaslici muz Charles Stratton. Dnesnemu divakovi by sa tento program nepozdaval, ale neskôr prisiel Barnum s takymi novinkami, ktore sa v cirkusovom kumste cenia dodnes. V cirkuse, ktory zalozil spolu s Jamesom Baileym, prvykrat predviedli drezuru africkeho slona Jumba. Kupili ho od londynskej zoologickej zahrady. Protestovalo proti tomu cele Anglicko a pre Jumba sa na kratky cas zhorsili aj americko-britske vztahy. Hysteria okolo slona bola pre Barnuma najlepsou reklamou. Ked slon zomrel, smutili za nim na oboch brehoch oceanu, lebo medzicasom ho Barnum vzal na turne do Anglicka, kde mu za skvele predstavenie odpustili, ze im zviera vzal.

Sutaz krasy sa uz viackrat nepokusal organizovat. Jeho napad sa ujal az ovela neskôr. Prva skutocna sutaz krasy, ako ju pozname dodnes, sa konala az v roku 1921 v americkom Atlantic City a zapolili v nej krasky z niekolkych americkych miest. Nasledujuceho roka sa zopakovala uz pod nazvom, ktory sa pouziva dodnes: Miss Amerika. Miss World sa kona od roku 1951 a ma zapis v Guinnessovej knihe svetovych rekordov ako najdlhsie sa opakujuce podujatie tohto druhu.

(ib)

Pripojte komentar