Charles de Gaulle: General, ktoreho minali gulky atentatnikov

Prezil vyse tridsat pokusov o atentat, a smrtiacu ranu mu ustedril az srdcovy infarkt, ked mal osemdesiat rokov. General Charles de Gaulle bol podla Guinnessovej knihy svetovych rekordov osobnostou, na ktoru najviac utocili atentatnici. Spisovatel Frederick Forsyth zozbieral materialy o vsetkych atentatoch a okolo najdramatickejsieho vystaval pribeh, ktory sa stal svetovym bestsellerom. Den Sakala sa neskôr stal nametom pre nemenej uspesny film.

Charles de Gaulle patri k najvyraznejsim postavam modernych francuzskych dejin a Francuzi ho v niekolkych anketach opakovane korunovali za najväcsieho statnika 20. storocia. Bol vodcom protinacistickeho hnutia, hlavnym architektom tzv. piatej republiky. Jedenast rokov uradoval ako prezident. Pre tvrdosijnost ho prirovnavali k Napoleonovi, jeho kontroverzne postoje v domacej, ale aj zahranicnej politike mu zabezpecili bezvyhradnych stupencov, ale aj zarytych nepriatelov.

Narodil sa 22. novembra 1890 v Lille, v rodine profesora literatury, matematiky a filozofie. Vyrastal v prostredi, kde vladol bezvyhradny kult nadseneho vlastenectva, tradicii a vypätej narodnej hrdosti. Absolvoval vojensku akademiu, bojoval v bitkach prvej svetovej vojny. Trikrat ho zranili a pri Verdune sa dostal do nemeckeho zajatia. Za statocnost dostal Rad cestnej legie. Nikdy sa nezmieril s nemeckou okupaciou a pocas druhej svetovej vojny riadil z londynskeho exilu protinacisticky odboj. Po vylodeni spojencov v Normandii sa v auguste 1944 vratil do Pariza ako narodny hrdina. Viedol docasnu vladu az po sformovanie tzv. stvrtej republiky. Ked neuspel so schvalenim ustavy, ktora by poskytla velke pravomoci prezidentovi a oslabila by parlament, rezignoval.

V roku 1954 vypukla v Alzirsku vojna za nezavislost proti francuzskym kolonizatorom. Postoj k alzirskej otazke rozdelil Francuzov, v krajine prepukla vazna vnutropoliticka kriza. Bol to cas, ked de Gaulle opät zohral ulohu silneho a zjednocujuceho narodneho vodcu. V juni 1958 sa stal premierom s pravomocami na mimoriadne pohotovostne zasahy. Postavenie vyuzil aj na to, aby pripravil novu ustavu, podla ktorej mal mat prezident pravo rozhodovat o hlavnych smeroch narodnej politiky a mohol si sam vybrat premiera. V septembrovom referende podporilo navrh ustavnych zmien vyse 80 percent volicov a 8. januara 1959 sa Charles de Gaulle stal prezidentom tzv. piatej republiky.

Ironiou osudu bolo, ze sa ho striedavo pokusali pripravit o zivot bojovnici za alzirsku nezavislost a jej odporcovia. V marci 1962 sa mu podarilo zastavit boje v Alzirsku a 3. jula sa konalo referendum, ktore alzirsku nezavislost podporilo. Prave s tymito udalostami suvisi

najhrozivejsi pokus o atentat na generala. Odohral sa 22. augusta 1962. Prezident a jeho manzelka prechadzali autom po parizskom predmesti Petit-Clamart, ked na prezidentsku kolonu spustil masivnu strelbu z automatickej zbrane armadny dôstojnik Jean-Marie Thiry, prislusnik tajnej armadnej organizacie, ktora sa nevedela zmierit so stratou alzirskej kolonie. Prezidentov citroën zasiahol niekolkokrat. Charles de Gaulle i jeho zena vyviazli takmer zazrakom. Aj v tejto situacii sa general zachoval tak ako sa patri na statocneho vojnoveho veterana. Ked zo seba striasol crepiny a obzrel si dostrielane auto, utrusil vraj jedinu vetu: "Boli to velmi zle mierene vystrely."

(ib)

Pripojte komentar