Panorama.sk in SlovakEN
Počasie

Olympiáda za každú cenu, ale iba s amatérmi

Avery Brundage

Športový svet stál v roku 1936 pred vážnym rozhodnutím. Letné olympijské hry, ktoré sa mali konať v Berlíne, strácali na príťažlivosti pre nástup nacistického režimu v Nemecku. Športovci s rozhorčením prijali správu, že vláda v Berlíne vylúčila z hier nemeckých atlétov židovského pôvodu. Predseda amerického olympijského výboru Ernest Lee Jahnke, ktorý sa hlásil k židovským koreňom, nabádal amerických športovcov, aby berlínsku olympiádu bojkotovali. Neuspel. Proti jeho návrhu stála príliš silná túžba športovcov zúčastniť sa na najveľkolepejšom medzinárodnom zápolení a tiež príliš silný odporca bojkotu z radov amerického olympijského výboru. Bol ním Avery Brundage, ktorý nielenže presadil, aby Američania do Mníchova išli, a spolu s nimi aj dvaja americkí Židia, ale dokonca vystriedal Jahnkeho na poste predsedu výboru. S jeho menom sa spája niekoľko rozporuplných afér v olympijskom hnutí.

Prvá sa viaže práve k berlínskej olympiáde, ktorú aj zástancovia bojkotu posledných letných olympijských hier v Pekingu, dávali za jasný príklad znesvätenia olympijských ideálov. Mníchov podobne ako tohoročný Peking vyvolal vášnivé diskusie. Obhajcovia mníchovskej olympiády poukazovali na to, že aj keď nacisti využili športový sviatok a úspechy nemeckých reprezentantov na propagandistické vychvaľovanie výnimočnej nordickej rasy, predsa len nemohli prehliadať víťazstvá iných národov a rás. Veď napríklad len Afroameričan Jesse Owens, šprintér a skokan, získal štyri zlaté medaily. Bol to ten najúčinnejší výsmech nacistickej ideológie. V Berlíne však došlo aj ku krikľavému nadŕžaniu Nemcov. Vo finále cyklistických pretekov Nemec Toni Merkens nepovoleným spôsobom vbehol do dráhy holandského favorita Arie van Vlieta a obral ho o prvenstvo. Namiesto diskvalifikácie ho v cieli čakala zlatá medaila a len symbolická pokuta.

Obhajovanie berlínskej olympiády nepoškodilo kariére priebojného Američana Brundageho. Približne o desať rokov prevzal vedenie Medzinárodného olympijského výboru a na jeho čele stál dve dekády. Preslávil sa ako tvrdý zástanca amatérskeho športu a pre tento názor sa dostal do sporu so športovcami, fanúšikmi i športovými funkcionármi.

Na zimných olympijských hrách v Sappore v roku 1972 zakázal súťažiť brilantnému rakúskemu zjazdárovi Karlovi Schranzovi. Celá Viedeň bola v deň návratu diskvalifikovaného lyžiara na nohách. "Bol to nespravodlivý čin," citovali agentúry ministra školstva Freda Sinowatza, ktorý Schranza vítal v mene vlády. Brundage pri zdôvodňovaní zákazu pre Rakúšana ukázal členom olympijského výboru Schranzovu fotografiu, na ktorej pózoval v tričku s emblémom firmy obchodujúcej s kávou. Pre Brundageho to bol dôkaz, že: "Karl Schranz prepožičal svoje meno a obraz na komerčné účely."

Je iróniou osudu, že posledná olympiáda Averyho Brundageho sa v septembri 1972 znova konala na nemeckej pôde, v Mníchove, a znovu počas nej došlo k udalostiam, pri ktorých sa americký predseda olympijského výboru zachoval tak, že to vyvolalo protichodné reakcie. Mníchovskú olympiádu poznačil teroristický útok radikálnych Palestínčanov na členov izraelskej výpravy. Dvoch zo športovcov teroristi zabili a ďalších deviatich zajali. Nikto z izraelskej skupiny nakoniec neprežil. Druhý deň po udalosti sa účastníci olympiády zišli a chceli, aby sa hry skončili. Nestalo sa tak pre rezolútny odpor Averyho Brundageho.

Znalci olympijského hnutia tvrdia, že Američan Avery Brundage bol posledný zástanca amatérizmu vo vrcholovom športe a po jeho odchode sa vraj všetko úplne zmenilo.

(ib)

.Pripojte komentár

Ďalšie info:

Seriál Aféry z titulných stránok

Vydané: 2008-11-13
Aktualizované: 2008-11-13

Kategórie: Zaujímavosti