Proces s manželmi Rosenbergovcami má v sebe viacero príbehov: príbeh lásky, špionážny príbeh , príbeh o rozdelenej rodine a samozrejme má aj silný politický rozmer. A ako to už pri slávnych procesoch býva, je to príbeh, ktorý silne poznačila doba, v ktorej sa odohrával – začiatok 50. rokov, keď zúrila studená vojna a senátor Joseph McCarthy so svojím Výborom pre sledovanie neamerickej činnosti.
Projekt Manhattan bol vysoko utajovaný projekt na vyvinutie atómovej bomby. Jeden z vedcov, ktorí na projekte pracovali v laboratóriách Los Alamos v Novom Mexiku bol britský fyzik Klaus Fuchs. V roku 1945 sa dvakrát stretol so sovietskym agentom Raymondom a odovzdal mu dôležité materiály o projekte. Fuchsa zatkli pre podozrenie zo špionáže vo februári 1950, krátko po tom, ako senátor McCarthy rozpútal prenasledovanie komunistov. Vyšetrovanie Fuchsa doviedlo úrady k manželom Rosenbergovcom.
Julius Rosenberg bol synom poľského textilného robotníka z newyorskej štvrte East Side. Bol tichý a vážny, študoval hebrejčinu a jeho otec dúfal, že sa raz stane rabínom. Viac ako pre náboženstvo Július horoval pre politiku. Ako 16-ročný sa stal členom Komunistickej ligy mládeže. Spoznal sa s otri roky mladšou Ethel, vzali sa v roku 1939, keď Julius dokončil štúdium na technike. Na jeseň 1940 sa stal civilným zamestnancom v americkej armáde. V tom čase bol Sovietsky zväz ešte stále považovaný za amerického vojnového spojenca a zodpovedalo tomu aj jeho zobrazovanie, dokonca aj na filmovom plátne. Filmy Moskovská misia a Pieseň Ruska vykresľovali život v ZSSR veľmi idealisticky. Aj konzervatívni politici ako generál Douglas McArthur a Winston Churchill vyzdvihovali úlohu Moskvy v boji s nacizmom. Je preto pochopiteľné, že ľudia ako Rosenbergovci boli Sovietskym zväzom nadšení až natoľko, že boli ochotní preň pracovať.
V roku 1943 vystúpil Julius z Komunistickej strany, čo sa neskôr považovalo za splnenie príkazu z Moskvy, ktorý dala všetkým, ktorí pre ňu vykonávali špionáž. Švagor Rosenberga David Greenglas bol v roku 1944 preložený ako armádny mechanik do Los Alamos. Aj Greenglasa súdili za špionáž pre Sovietov. Obvinenie proti Ethel Rosenbergovej stálo na neistých nohách, na svedectve manželov Greenglasovcov, že bola pri rozhovoroch o špionáži a že niektoré informácie prepisovala. Za obvinenie Ethel sa priamo angažoval J. Edgar Hoover, bola uvrhnutá do väzby ihneď po zatknutí, dokonca jej odmietli možnosť, aby sa vrátila domov a vybavila starostlivosť o dvoch maloletých synov. FBI zatkla aj niekoľkých priateľov Rosenbergovcov, len niektorí stihli ujsť za hranice.
Proces sa začal 6. marca 1951. Štátny žalobca Irving Saypol predniesol pred porotou slová, ktoré proti Rosenbergovcom postavili veľkú časť dovtedy neutrálnej americkej verejnosti: "Obžalovaní sa dopustili najvážnejšieho zločinu, aký mohol byť spáchaný na ľude tejto krajiny." Obvinil ich z toho, že sa pokúšali odovzdať Sovietskemu zväzu "zbrane, ktoré by nás mohli zničiť". Obhajca Rosenbergovcov Emanuel Bloch požiadal porotcov, aby "neboli zaujatí predsudkami alebo hystériou". Rosenbergovcom priťažilo najmä svedectvo Elizabeth Bentleyovej, ktorú tlač pomenovala Červená kráľovná špiónov. Bola to bývalá sovietska špiónka a niekdajšia milenka sovietskeho agenta, podľa nej sa Rosenberg kontaktoval so šéfom amerických operácií KGB.
Proces trval mesiac. Porota, ktorú tvorilo jedenásť mužov a jedna žena sa o rozsudku radila niekoľko hodín. Pri vynášaní rozsudku padli slová, že "zločin Rosenbergovcov je horší ako vražda". Manželov odsúdili na trest smrti. Nasledujúci dvojročný zápas o záchranu životov Rosenbergovcov bol najdramatickejšou kapitolou prípadu. Pávnik Emanuel Bloch sa postaral o ich deti, do posledného okamihu pred vykonaním rozsudku žiadal o prijatie u prezidenta Eisenhowera.
Ethel Rosenbergová bola prvou ženou, ktorú v USA popravili od čias, keď na šibenici zomrela Mary Surratová v roku 1865 za spoluúčasť na atentáte na Abrahama Lincolna.
Desaťročia po skončení procesu trvali diskusie o tom, či boli Rosenbergovci naozaj vinní alebo nie. Viac ako svedectvá na procese zapôsobilo vystúpenie bývalého sovietskeho agenta Alexandra Feklisova v roku 1997, ktorý potvrdil Rosenbergove aktivity v prospech Sovietskeho zväzu. V televíznom dokumente Feklisov prezradil, že Rosenbergovo krycie meno bolo Liberál . Aj napriek tomu, že priznal Rosenbergovu vinu, ani po desaťročiach neskrýval hnev a pobúrenie nad tým, že spolu s ním zomrela aj Ethel, ktorá sa nedopustila nijakého zločinu.
(ib)
Pripojte komentár
