Panorama.sk in SlovakEN
Počasie

Peter Benenson zažal sviečku, z ktorej sa rozhorela nádej

Peter Benenson

Britský právnik Peter Benenson si v roku 1961 prečítal článok o dvoch portugalských študentoch, ktorých odvliekla polícia do väzenia rovno z večere v lisabonskej krčmičke. Dvaja priatelia si v časoch ponurej diktatúry Antónia de Oliveira Salazara dovolili nahlas štrngnúť pohárikmi a pritom si zaželali slobodu. Odsúdili ich na sedem rokov. Petra Benensona správa rozhorčila. Vyplynulo z nej, že študenti nepatrili k politickej opozícii, prípitok nebola nijaká rebélia, signál na boj, iba nahlas vyslovené želanie väčšiny. Právnik zavolal do redakcie Guardianu a ponúkol svojmu známemu, redaktorovi Davidovi Astorovi článok odsudzujúci prípad. Vyšiel 28. mája 1961 pod titulkom Zabudnutí väzni a vyzýval čitateľov, aby rozpútali listovú kampaň za oslobodenie študentov. Mal veľký ohlas a nakoniec dal podnet na založenie organizácie Amnesty International, ktorá sa angažuje za ľudské práva. Pri jej zrode stál Benenson a jeho šiesti priatelia. Z pôvodných siedmich členov sa rady Amnesty International rozrástli na dnešnú vyše miliónovú členskú základňu. Podľa Guinnessovej knihy rekordov založil britský právnik inštitúciu, ktorá je dnes najväčšou organizáciou bojujúcou za dodržiavanie ľudských práv.

Má úradovne vo vyše 50 štátoch a asi 4200 miestnych skupín na všetkých kontinentoch. Je to nevládna, nezávislá organizácia, neviaže sa na nijakú ideológiu, ekonomické záujmy, či náboženstvo. Angažuje sa za oslobodenie väzňov svedomia bez ohľadu na to, akého sú pôvodu, za usporiadanie spravodlivých súdov politickým väzňom, za zrušenie trestu smrti. Väzeň svedomia je podľa Amnesty International organizácie človek, ktorý bol odsúdený len pre svoje presvedčenie, pre farbu pleti, pre etnický pôvod alebo vieru. Amnesty vyhlásila rok 1977 rokom väzňov svedomia a zozbierala podpisy pre výzvu na ich oslobodenie adresovanú Valnému zhromaždeniu OSN.

Právnik, ktorého považujú za otca Amnesty International, sa už v študentských časoch zapájal do aktivít na pomoc ľuďom, ktorým osud ukázal škaredú tvár. Študent histórie na britskom Oxforde pomáhal hľadať ubytovanie utečencom, ktorí v čase občianskej vojnu utekali z Francovho Španielska a hľadal rodiny pre židovské deti, ktoré sa podarilo zachrániť z nacistického Nemecka. Keď pre vojnu musel opustiť vysokoškolské posluchárne, armáda ho odvelila do vojenského strediska Bletchley Park, ktoré rušilo nepriateľské vysielačky. Po demobilizácii začal pracovať ako právny zástupca a vstúpil do labouristickej strany. Neúspešne sa pokúšal o zvolenie do poslaneckej snemovne. Bol jedným zo skupiny právnikov, ktorí založili v roku 1957 skupinu JUSTICE, organizáciu na boj za ľudské práva a právnu reformu.

Benenson bol chorľavý človek. Podlomené zdravie bolo na príčine jeho odstúpenia z funkcie generálneho tajomníka Amnesty International v roku 1964. V čase, keď sa organizácii dostalo vysokého uznania - Nobelovej ceny mieru v roku 1977, už v nej Benenson nezastával nijaké miesto. Ako napísal denník Guardian, po 83-ročnom, chorobou usužovanom mužovi, ostalo veľa, okrem iného aj svetlo sviečky, obkrútenej ostnatým drôtom. Je symbolom Amnesty International vďaka človeku, ktorý veril, že svetlo dáva nádej, že aj slabý blikot sviečky je lepší ako prekliatie tmy.

(ib)

.Pripojte komentár

Viac informácií:

Guinnessova kniha rekordov: Od márnivosti k jedinečnosti

Vydané: 2008-12-01
Aktualizované: 2008-12-01