Na inom mieste Arnette uvádza, že celý výstup bol neuveriteľne strmý - 60-70 stupňov: "Traverz v Bottlenecku mal sklon 80 až 90 stupňov. Celý čas, keď som ho liezol, som myslel len na to, ako sa tadiaľto budem vracať."
Roklina v Bottlenecku bola zablokovaná skalami a ľadom, tak ňou šli bližšie k seraku, kde hrozilo ešte väčšie objektívne nebezpečenstvo, že na nich niečo padne.
V záverečnej fáze Arnettovi pomohli jeho druhovia, ktorí prešľapávali cestu v meter hlbokom čerstvom snehu na vrchol.
"Zostup je omnoho horší. Musíte znova a znova zlaňovať, každý zlaňák musí byť dokonalý, nemôžete sa pomýliť. Je tam spleť starých lán, ktoré by mali byť odstránené. Ak použijete nesprávne, vaša váha ho strhne. Ste unavený, ľahko sa môžete nedostatočne sústrediť a často chybujete. Žiaden horský vodca, Šerpa, spolulezec, či nosič nemôže liezť za vás. A stále musíte dávať pozor na padajúce skaly veľké ako mikrovlnka. Trvalo hrozia lavíny."
V roku 2014 sa vydarilo počasie. 26. júla preto hrozilo, že mnohí lezci omrznú, pretože čakali v rade na možnosť výstupu.
Arnette a jeho sprievodcovia začali vrcholovú časť výstupu v štvrtom tábore o desiatej v noci, 26. júla. Na vrchol vystúpili o 8:30 ráno. "Trikrát som to chcel vzdať," píše Arnett: "Ale pokračoval som." - Hnalo ho okrem iného to, že jeho výstup má pomôcť získať viac prostriedkov na výskum neliečiteľnej Alzheimerovej nemoci.
Do základného tábora sa vrátili 28. júla o ôsmej večer.
Arnette počas výstupu dostal ľahký pľúcny edém, bol veľmi unavený a dehydrovaný. Sprevádzal ho Garett Madison, ktorému patrí agentúra Madison Mountaineering, ktorá zvykne vodiť lezcov na Everest. V tomto roku, po tragickej udalosti v ľadopáde Khumbu, kde zahynuli pod lavínou šestnásti Šerpovia, sezóna everestských výstupov skončila predčasne a vzhľadom na rôzne požiadavky záujmových skupín Šerpov nie je zatiaľ jasné, ako bude lezecký biznis na Evereste fungovať v budúcnosti. Preto sa objavili úvahy o K2 alternatíve v pakistanskom Karakorame. Podľa toho, čo píše Arnette, to alternatíva nie je, rozhodne nie pre mnohých menej skúsených lezcov, ktorí mali šancu dostať sa na Everest, ak si zaplatili služby sprievodcovských agentúr.
Po úspešnom výstupe na K2 Arnetta čakal ešte trek nadol po ľadovci Baltoro do Askolu dlhý 120 km. Arnette zhodil počas výpravy na K2 takmer 7 kíl.
