Dotancujte k Popolcovej strede Nezabudnite predtym pochovat basu)

Pred Popolcovou (škaredou) stredou bývajú najbujarejšie zábavy. Podľa tradícií sa potom začína 40-dňový veľkonočný pôst. Podobne ako Veľká noc je aj Popolcová streda pohyblivý sviatok, v roku 2023 pripadá na 14. február.

Od Fašiang do Veľkej noci,
vinšujem vám kratšej noci,
cez deň slnka teplyho
a zdravička pevnyho!

Fašiangy sa krátia,
viac sa už nevrátia!

Etnomuzikológ Ondrej Demo v publikácii venovanej rodnej obci Branovo píše, že na záver fašiangov tanečné zábavy a obchôdzky ovládli dedinu na 3 - 4 dni. Škoda, že podľa Dema táto tradícia od polovice 20. storočia postupne zanikala. Ako to v Branove vyzeralo, keď boli ešte kalendárové obyčaje živé, sa dozvieme z nasledujúcich riadkov:

V poslednú predpôstnu nedeľu po omši mládenci pri prvom stretnutí s muzikou zatancovali pár verbunkov ako nápadný začiatok fašiangových zábav. Až popoludní bola prvá riadna fašiangová muzika. V utorok popoludní bola opäť tanečná zábava. Počas nej starší mládenci drevenými britvami žartovne "holili" pintárov, dorastajúcich mládencov, na znak dosiahnutia dospelosti.

Pri tomto obrade dvaja starší mládenci boli preoblečení za holičov v bielych plášťoch, mali veľké drevené britvy a veľké štetky na holenie ako na bielenie stien. Namiesto mydla mali v miske roztrepané bielko z vajec. Pintárov, čo im fúziky šibali pod nosom, posadili do radu na stoličky, okolo krku im omotali uterák a so štetkou ná vápno im začali mydliť tváre. Veľké drevené britvy im pribrusoval brusič - preoblečený vandrovník, na kolese vyvráteného tragača. Starší mládenci držali hlavy pintárov a holiči ich s drevenými britvami nemilosrdne drali, škriabali, holili.

Po vyhlásení tanca pre pintárov museli títo vziať do tanca staršie dievky a preukázať svoju šikovnosť v tanci. A to bolo smiechu, keď ich staršie dievky k tancu priúčali a vrteli ako medvedíkov. V ten večer fašiangy vrcholili.

Najznamejsou fasiangovou ludovou hrou na poslednej fasiangovej zabave je pochovavanie basy. Encyklopedia ludovej kultury uvadza, ze pri zartovnom pochovavani basy vystupuju kostymovane postavy knaza, kostolnika alebo rechtora i smutiacich "pozostalych". Knaz parodujuc obrad rozlucky pri cirkevnom pohrebe ohlasuje koniec zabavy a luci sa s basou, ktoru za nareku pritomnych vynesu von zo saly. Versovane texty, ktore si skladaju sami herci, su aktualizovane znamymi prihodami a vlastnostami miestnych ludi. Pochovavanie basy je zvyk, ktory je zivy dodnes. Svedci o tom aj fotografia z obce Skacany z roku 2009. Ritual tu zacali v utorok popoludni pred miestnym pohostinstvom, odkial sa za zvukov smutocneho pochodu pohol pohrebny sprievod do kulturneho domu. Na cele sprievodu kracala dychova hudba Skacianka, za nou hasici nesuci basu a za nou pochovavajuci – miestni ochotnici v ulohach farara a organistu. Obrad pochovavania vyvrcholil po polnoci, ked pohrebny sprievod vstupil do tanecnej saly. Pritomni sa vyborne zabavali - aj po pohrebe – na kare - az do rana.

Pripojte komentar