Amen, zabil babu kamen - Humor v ludovej slovesnosti

Humor in Slovak folk culture and literature is a main topic of eight essays written by writer Peter Glocko jr. In Slovak language.

This text is in Slovak language only.

Amen, zabil babu kamen
O zmysle pre humor nasich predkov

Koncom 19. storocia Svetozar Hurban Vajansky zaupel: "Slovenskej nature viac pristane ton smutnej fujary ako radostny poskok piskora, lebo nas zivot plynie elegicky a humor nepatri medzi nase silne stranky. Ubity na tele i duchu - ako vravi Sladkovic - slovensky narod i v zarte ziali."

Toto neopodstatnene tvrdenie spochybnim citatom z knihy Jozefa Minarika Samopasna viola da gamba (1984), ktory reprezentuje snahu sucasnej literarnej vedy prinavratit humoru jeho nezastupitelne miesto v zivote i tvorbe nasich predkov:

"Rozhodli sme sa vyvratit tieto priezracne klebety a ukazat, ze nasi dedovia, pradedovia a prapradedovia nepoznali len lamentativne cedidlo na preciedzanie smutku, zialu a bolesti, ale aj humorne sito na preosievanie smiechu, zartu a veselosti. Pritom sa neraz prihodilo, ze namiesto sita zdrapili riecicu ci reseto, o ktorych je zname, ze maju väcsie oka ako cedidlo alebo sito. A potom bolo humoru az do umoru!"

Takze predsa mozno predstavu o pochmurnej a zadumcivej povahe slovenskeho cloveka povazovat za ciru mystifikaciu? Zaiste ano, a dôkazov je viac nez dost v ludovej proze, v ktorej je humor jednym z najlepsich sprievodcov na spoznavanie jej bohato cleneneho sveta. Toto miesto na piedestali mu pravom prinalezi pre jeho flexibilnu mnoharakost, no najmä pre zivotaschopnost v nelahkom "boji" s ludovou piesnou, pod Herderovym vplyvom povazovanou za "hlas naroda", neskôr s rovnako priorizovanou povestou ci razpravkou (hlavne carovnou), ktorym sa prisudzoval atribut davnovekosti, tak dôlezity argument obrodenskej ideologie.

Humor musel prejst strastiptnu cestu vo vedomi nasich dejatelov, narodovcov i zberatelov, kym sa zacal akceptovaf z hladiska historickeho, ale aj umeleckeho. Prve pokusy o jeho identifikaciu suvisia s dielami, ktore poukazuju na bezprostrednu prepojenost slovenskeho prozaickeho folkloru humoristickeho zafarbenia s uvedomelou literarnou tvorbou (neraz s privlastkom pololudova). Medzi tie najvyznamnejsie, respektive rozsahom najzaujimavejsie doklady sa zaraduju tri stare rukopisne zborniky Kusky kleriku pro zabavku laiku, Ostrovtipne napady a velike ciganstvi i hadky a Lajster vselijakych kratochvilnych historii (vsetky z druhej polovice 18. storocia), nad ktorymi vycnieva vo svojej dobe mimoriadne oblubena kniha Vesele ucinky a receni (1795) od Jozefa Ignaca Bajzu. Toto postupne zabudane, no citatelsky stale pôsobive dielo vyslo aj roku 1978 pod nazvom Vesele pribehy a vyroky. Spomedzi jeho 500 kratkych textov k "najsibalskejsim" patri nasledujuca facecia:

Nejaky zartovnik volal raz na obed nejakeho daromnika, a preto hladomerca (hladosa, hladneho cloveka - pozn. autora), a vravel takto:

"Prid, ak budes môct, zajtrajsi den ku mne na obed. Budeme pri dobrych jedlach veseli."

Prisiel on dôverne a vcas, ale dvere od ulice boli pevne pozamykane a nikto sa neohlasil.

Ked uz dlho trieskal, tamten vystrcil cez okno hlavu a volal: "No, coze je?"

"Prisiel som," odpovedal on, "na ten obed, nemôzem vsak dovnutra."

"Hybaj teda prec, lebo ja som ti kazal tak prist, ak budes môct."

Obsah

VITAJTE 7
DRUHÁ PRAVDA O SVETE 8
O humore a smiechu v dobových premenách
AMEN, ZABIL BABU KAMEN 26
O zmysle pre humor našich predkov
DOBRÁ MYSEĽ A VESELÁ VIAC STOJÍ, LEŽ ZLATA VEĽA 41
O rozprávkach
LEPŠIE CHUDÉ NEBO AKO MASTNÉ PEKLO 61
O prísloviach a porekadlách
KEĎ MÁ PRŠAŤ, PAVÚKY PÍSKAJÚ 71
O pranostikách
ČO JE TO? 80
O hádankách
A TENTO STE UŽ POČULI? 89
O vtipoch
KOMU PÁNBOH NEDARUJE, V APATIEKE NEKÚPI 105
O hlúposti
LITERATÚRA A PRAMENE 112