Peter Benenson zazal sviecku, z ktorej sa rozhorela nadej

Britsky pravnik Peter Benenson si v roku 1961 precital clanok o dvoch portugalskych studentoch, ktorych odvliekla policia do väzenia rovno z vecere v lisabonskej krcmicke. Dvaja priatelia si v casoch ponurej diktatury Antonia de Oliveira Salazara dovolili nahlas strngnut poharikmi a pritom si zazelali slobodu. Odsudili ich na sedem rokov. Petra Benensona sprava rozhorcila. Vyplynulo z nej, ze studenti nepatrili k politickej opozicii, pripitok nebola nijaka rebelia, signal na boj, iba nahlas vyslovene zelanie väcsiny. Pravnik zavolal do redakcie Guardianu a ponukol svojmu znamemu, redaktorovi Davidovi Astorovi clanok odsudzujuci pripad. Vysiel 28. maja 1961 pod titulkom Zabudnuti väzni a vyzyval citatelov, aby rozputali listovu kampan za oslobodenie studentov. Mal velky ohlas a nakoniec dal podnet na zalozenie organizacie Amnesty International, ktora sa angazuje za ludske prava. Pri jej zrode stal Benenson a jeho siesti priatelia. Z pôvodnych siedmich clenov sa rady Amnesty International rozrastli na dnesnu vyse milionovu clensku zakladnu. Podla Guinnessovej knihy rekordov zalozil britsky pravnik instituciu, ktora je dnes najväcsou organizaciou bojujucou za dodrziavanie ludskych prav.

Ma uradovne vo vyse 50 statoch a asi 4200 miestnych skupin na vsetkych kontinentoch. Je to nevladna, nezavisla organizacia, neviaze sa na nijaku ideologiu, ekonomicke zaujmy, ci nabozenstvo. Angazuje sa za oslobodenie väznov svedomia bez ohladu na to, akeho su pôvodu, za usporiadanie spravodlivych sudov politickym väznom, za zrusenie trestu smrti. Väzen svedomia je podla Amnesty International organizacie clovek, ktory bol odsudeny len pre svoje presvedcenie, pre farbu pleti, pre etnicky pôvod alebo vieru. Amnesty vyhlasila rok 1977 rokom väznov svedomia a zozbierala podpisy pre vyzvu na ich oslobodenie adresovanu Valnemu zhromazdeniu OSN.

Pravnik, ktoreho povazuju za otca Amnesty International, sa uz v studentskych casoch zapajal do aktivit na pomoc ludom, ktorym osud ukazal skaredu tvar. Student historie na britskom Oxforde pomahal hladat ubytovanie utecencom, ktori v case obcianskej vojnu utekali z Francovho Spanielska a hladal rodiny pre zidovske deti, ktore sa podarilo zachranit z nacistickeho Nemecka. Ked pre vojnu musel opustit vysokoskolske poslucharne, armada ho odvelila do vojenskeho strediska Bletchley Park, ktore rusilo nepriatelske vysielacky. Po demobilizacii zacal pracovat ako pravny zastupca a vstupil do labouristickej strany. Neuspesne sa pokusal o zvolenie do poslaneckej snemovne. Bol jednym zo skupiny pravnikov, ktori zalozili v roku 1957 skupinu JUSTICE, organizaciu na boj za ludske prava a pravnu reformu.

Benenson bol chorlavy clovek. Podlomene zdravie bolo na pricine jeho odstupenia z funkcie generalneho tajomnika Amnesty International v roku 1964. V case, ked sa organizacii dostalo vysokeho uznania - Nobelovej ceny mieru v roku 1977, uz v nej Benenson nezastaval nijake miesto. Ako napisal dennik Guardian, po 83-rocnom, chorobou usuzovanom muzovi, ostalo vela, okrem ineho aj svetlo sviecky, obkrutenej ostnatym drôtom. Je symbolom Amnesty International vdaka cloveku, ktory veril, ze svetlo dava nadej, ze aj slaby blikot sviecky je lepsi ako prekliatie tmy.

(ib)

Pripojte komentar