Ettore Bugatti nastartoval rychle a krasne auta

Ked sa skareda husenica zakukli, na jar z nej vyleti nadherny motyl. Ale co sa musi stat, aby sa cmudiaca a pomala rachotina premenila na rychle a elegantne auto? Odpoved hladajte u Ettore Bugattiho. Automobilovy konstrukter a dizajner talianskeho pôvodu to s autami naozaj vedel. Ked jeho modely na zaciatku minuleho storocia vyhravali na autosalonoch a pretekarskych drahach, priznal, ze ich cele "vymyslel" sam – od motora az po poslednu skrutku.

Milovnici automobilovych veteranov vedia, ze Bugattiho stroje nie su "iba" auta, ale skvostne kusky, pri ktorych sa potesi aj zrak. Pohlad nan uspokoji triezvych znalcov motorov, ale aj obdivovatelov elegantnych tvarov a preto maju okrem ineho magicku silu vytiahnut z vrecak bohacov, ktori tuzia vlastnit ich, zavratne sumy. Golden Bugatti je prave take auto. Guinnessova kniha svetovych rekordov ho vyhlasila za najdrahsi automobil. Majitela, ktory si zelal ostat v anonymite, prislo v aprili 1990 na pätnast milionov dolarov. Automobil z roku 1929, ktory ma typove oznacenie Bugatti 41 Royale, ma na svojom konte este jeden rekord. Je najdlhsim osobnym autom, meria 6, 7 metra.

Bugatti planoval vyrobit 25 podobnych exkluzivnych modelov, ale nakoniec montaznu halu opustilo iba sest. Auto ma osemvalcovy motor a trojstupnovu prevodovku, na druhom rychlostnom stupni dosiahne rychlost 145 km za hodinu.

Bugattiho umenie spojit technicku kvalitu s originalnym dizajnom ma korene v prostredi, v ktorom sa narodil a vyrastal. Na svet prisiel v talianskom meste Brescia 15. septembra 1881 v znamej umeleckej rodine, ktora mala zazemie v Milane. Jeho otec Carlo bol uspesnym dizajnerom nabytku a sperkov, dedo sa preslavil ako architekt. Umelecku drahu predurcili rodicia aj dalsiemu synovi. Dali mu meno Rembrandt. Stal sa z neho, ako inak, maliar a najväcsiu zalubu mal v stvarnovani exotickych zvierat. Jeho slon sa neskôr stal vzorom pre emblem Bugattiho vozov.

Bugattiho kariera sa spaja najmä s tovarnou v alsaskom meste Molsheim. Ked mu v roku 1909 spanielska bankarska rodina De Vizcaya ponukla uver na stavbu fabriky, bol Molsheim este nemecky. O tri desatrocia neskôr, ked firma dozivala, uz mesto aj tovaren stali na francuzskej pôde. Prve auta z Molsheimu boli mimoriadne rychle a spolahlive. Bugatti T13 vyhralo druhe miesto na pretekoch v Le Mans. Uspechy zabrzdila prva svetova vojna, od konstrukterov sa ocakavali ine modely ako pretekarske auta. Bugattiho chvila prisla vtedy, ked Francuzi zistili, ze ich lietadla su na fronte menej uspesne ako nemecke a preto navrhol letecky motor. Zarobil tolko penazi, ze po vojne bez problemov opät ozivil vyrobu aut.

V 20. a 30. rokoch bola Bugatti znackou luxusnych sportovych automobilov. Prave z toho zlateho obdobia pochadza aj Zlate Bugatti. S dalsou svetovou vojnou vsak do fabriky opät prisli cierne dni . V auguste 1939 Bugattimu zomrel tridsatrocny syn Jean, ked ako skusobny vodic testoval tank. Po tejto udalosti sa stastena genialnemu konstrukterovi obratila chrbtom. Vojna firmu v Molsheime zruinovala, spolocnost stratila nad majetkom kontrolu. Fasisti fabriku skonfiskovali bez akejkolvek kompenzacie.

Po vojne tovaren prevzal francuzsky stat, ktory za vyvlastnenie odmietal zaplatit. Francuzi sa ohradzovali, ze Bugatti nema na nic narok, lebo je "Talian a Taliani kolaborovali s nacistami". Podlomene zdravie a strata majetku spôsobili, ze v roku 1947 podlahol infarktu. Pred konanim sudu v Molsheime poziadal este sofera, aby ho zaviezol do vyvlastnenej fabriky. Tam upadol do komy. Zomrel v Parizi 21. augusta 1947. Sudy rodine majetky vratili, ale u Bugattiovcov sa uz nenasiel taky dedic, ktory by autam vdychol dusu. Automobilku zavreli v roku 1954. Bugatky vsak svojho stvoritela prezili. Odhaduje sa, ze z osemtisic aut znacky Bugatti sa dodnes v dobrom stave uchovalo asi dvetisic.

(ib)

Pripojte komentar