Prva dama krimi nestraca priaznivcov

Vasen, napätie, zlocin a trest. Kolko podôb maju v umeni? Uspech autorky detektivnych pribehov Agathy Christie dokazuje, ze aj lahsi zaner si vie ziskat trvalu priazen citatelov. Podla Guinnessovej knihy rekordov su detektivky Agathy Christie najviac predavanymi kniznymi pribehmi, hoci v poslednom case sa hovori, ze coskoro ju predbehne jej rodacka z britskych ostrovov, Joan K. Rowlingova s pribehmi o Harry Potterovi. Spisovatelka ma na konte 78 detektivok, z ktorych sa predali priblizne dve miliardy a vysli v 44 jazykoch.

Agatha Christie je znama aj ako autorka divadelnych hier, pisala ich pod pseudonymom Mary Westmacottova. Hra Pasca na mysi, ktoru prvykrat uviedli v Londyne v novembri 1952, je v historii divadla najdlhsie nepretrzite hranym kusom a takisto ma zapis v knihe rekordov.

Narodila sa v roku 1890 v anglickom meste Torquay ako Agatha May Clarissa Millerova. Bola poslednou z troch deti v dobre situovanej, konzervativnej rodine. Nikdy nenavstevovala zakladnu skolu, vzdelavali ju domace ucitelky. Pôsobila vraj dojmom plachej dievciny, ktora nikdy otvorene neukazovala svoje city, utiekala sa ku klaviru a neskôr k pisaniu.

Mlada 24-rocna Agatha sa v predvecer prvej svetovej vojny romanticky zalubila do stihacieho pilota Kralovskych vzdusnych sil Archibalda Christieho a vydala sa zanho. V case, ked jej manzel nasadzoval zivot na nebi nad europskymi bojiskami, pracovala ako dobrovolna zdravotna sestra. Priblizne vtedy zacala pisat detektivky. S prvou bola hotova za rok, ale ovela viac casu ako na tvorbu potrebovala na najdenie odvahy na zverejnenie svojej prace a tiez na ziskanie vydavatela. Detektivka Zahadna afera v Styles sa k citatelom dostala v roku 1920. Christie v nej predstavila genialneho Hercule Poirota, belgickeho policajneho dôstojnika na dôchodku. Poirot sa stal hlavnou postavou vo vyse tridsiatke jej pribehov. Medzi najznamejsie patri Smrt na Nile (1937), Vrazda v Orient exprese (1934) a Vrazda Rogera Ackroyda (1926).

Zena, ktora dokazala vymysliet desiatky napinavych detektivnych pribehov, viedla velmi pokojny zivot. Azda najdramatickejsim bol pre nu rok 1926, ked ju manzel po milostnom skandale poziadal o rozvod. Agatha, ktoru v tom case velmi rozrusila smrt matky, reagovala nestastne a zahadne zmizla. O pripad vtedy uz slavnej spisovatelky sa zaujimalo cele Anglicko. Nasli ju o tri tyzdne v malom hoteli. Policii tvrdila, ze nevie, co sa stalo a ze ciastocne stratila pamät. Ci si to vymyslela, alebo nie, faktom ostava, ze uz nikdy viac v zivote nespomenula Archie Christieho, a to dokonca ani pred dcerou Rosalind. Zo smutku a z rozcarovania sa spisovatelka definitivne vyliecila v roku 1930, ked sa stastne znovu vydala za Maxa Mallowana, mladeho archeologa, s ktorym sa zoznamila na dovolenke na Strednom vychode. Deti spolu nemali, zato hned v prvom roku manzelstva prisla na svet dalsia z oblubenych postav Agathy Christie, nenapadna, ale bystra stara dievka – slecna Jane Marpleova.

Knihy Agathy Christie aj po jej smrti (zomrela 12. januara 1976), rocne vynasaju asi 3, 7 miliona dolarov. Neboli to vsak peniaze, ktore jej priniesli uznanie. Spisovatelkine pribehy su takisto ako Shakespearove hry neodmyslitelnou sucastou anglickej kultury. Preto sa aj prva dama detektivky stala skutocnou damou s velkym D, v roku 1971 jej kralovna Alzbeta udelila slachticky titul.

(ib)

Pripojte komentár