Panoráma.sk
Kníhkupectvo
Slovenčina
Folklór
Slovníky
Sprievodca

Bratislava - Výlety - Šport
Webkamery - Lezenie - Voda
Európa -- Svet
Noviny
Slovensko
Svet
Kontakty
O nás
Slovakia Document Store - Logo
Google Translate
Panorama.sk in SlovakEnglish
Dnes je 21.10.2014
Vyhľadávanie / Search
Počasie
Kurzy: 1 EUR = 1.2773USD   27.562CZK   0.79140GBP   306.37HUF   4.2227PLN   7.6663HRK . . . viac LOGIN

Beckov možno dobýjať s kušou, lanom, alebo len s vychádzkovou paličkou

   Autor: Ida Bibelová
Pohľad na hrad Beckov

Beckov je jeden z najimpozantnejších hradov, aké možno uvidieť priamo z auta cestou po diaľnici z Bratislavy do Trenčína. V tesnom susedstve Nového Mesta nad Váhom, na ľavom brehu Váhu, sa vypína skalné bralo s hradnými zrúcaninami. Ak neodoláte, a bleskový pohľad z auta Vás neuspokojí, odbočte do obce Beckov.

Beckov - hrad

Na Beckove je zvláštne, že je vhodným tipom na výlet pre prívržencov extrémnych športov, ale aj pre ľudí, ktorí uprednosťujú skôr pohodlné prechádzky pred vysokohorskou turistikou. Na hrad sa ide priamo z obce a výstup naň si nevyžaduje námahu, zato však strmé, približne 60 metrov vysoké skalné bralo, na ktorom stojí, je rajom horolezcov. Rajom, aj s pokušením, ktoré nemá podobu biblického jablka, ale krčmy. Úsmevne o tom píše Ivan Bajo v knižke Smiech na lane. Krčma pod bralom je vraj skúškou pevnosti a odhodlania horolezcov - len tí ozajstní športovci odolajú jej nástrahám a dajú prednosť skale. Pravda, od čias, keď Ivan Bajo písal príbeh z Beckova, sa tamojšie pomery zmenili - spomínaná krčma bola v čase našej návštevy obce a hradu v apríli 2007 zatvorená, v máji ju mali otvoriť - lenže už nie ako pohostinstvo, ale ako luxusný penzión.

Oblasť:
Považský Inovec
Klikni pre ďalšie informácie

Z beckovského námestia, ktoré milovníkov miestnych rarít môže zaujať chránenými stáročnými lipami, je to k hradu asi päť minút. Tým, ktorí chcú zmapovať históriu obce dôkladnejšie, odporúčame pred výstupom na hrad, navštíviť múzeum, ktoré je takisto na námestí v renesančnej kúrii rodiny Ambrovcov z prvej polovice 17. storočia. Významnou časťou expozície sú materiály o významných rodákoch Beckova. Beckovania sa pýšia, že z ich obce pochádza národný buditeľ Jozef Miloslav Hurban, svetoznámy maliar Ladislav Medňanský, geológ Dionýz Štúr, ale aj ďalšie pozoruhodné osobnosti.

Za povšimnutie stoja stredoveké pamiatky Beckova: rímsko-katolícky farský kostol, založený koncom 14. storočia vojvodom Ctiborom a františkánsky kostol postavený v roku 1691. Beckov je dodnes jedným z hlavných stredísk zemianskej architektúry na západnom Slovensku. Má deväť kultúrnych pamiatok zapísaných v zozname kultúrnych pamiatok SR.

Pred vstupom do hradného reálu sa návštevníci prinajmenšom pohľadom zastavia pri niekdajšom židovskom cintoríne. Zo zväčša pováľaných náhrobkov, ktoré ležia tesne pod hradným múrom, vanie smútok.

Turistická sezóna na hrade sa roku 2007 začala vďaka predčasnej jari skôr, už počas veľkonočných sviatkov. Inak je hrad sprístupnený až od 1. mája. (Zatvárajú ho 15. októbra). Pred vstupom do areálu si prichystajte 30 korún na vstupné za dospelého a 20 za dieťa. Pri pokladni turistom zapožičiavajú informačný materiál o histórii hradu a stručný nákres zrúcaniny s očíslovanými miestami, pri ktorých stojí zato sa zastaviť. Už z hradného nádvoria preto počuť výkriky: "Tu je päťka!" alebo: "Čo je dvanástka?" Poteší, keď zaznie aj one, two, three... Materiály sú v slovenčine, nemčine a angličtine, a panie z pokladne si ťažkali, žeby sa veru zišli aj v iných jazykoch, napríklad v maďarčine.

Hrad Beckov

Prvá písomná zmienka o hrade z konca 12. storočia pochádza od Anonyma , notára kráľa Bela III.. Hrad pôvodne patril kráľovi a koncom 13. storočia sa stal majetkom Matúša Čáka. Na prelome 14. a 15. storočia ho vlastnila rodina Ctiborovcov. Po nich bol majetkom Bánffyovcov, ktorí gotický hrad dali prestavať na renesančné sídlo. Vylepšili a vybudovali aj jeho opevnenie. Vďaka opevneniu hrad vydržal aj turecké obliehanie v roku 1599. Neskôr hrad vlastnilo niekoľko ďalších šľachtických rodín. V roku 1729 vyhorel a začal pustnúť.

Beckov patrí k tým slovenským hradným zrúcaninám, ktoré vďaka nadšencom a ich volaniu na poplach, úplne nepodľahli zubu času. Hrad je čiastočne zakonzervovaný. V čase našej návštevy sme zdola pozorovali horolezcov, ktorí na severnom opevnení likvidovali stromové porasty. Chvályhodná práca, veď korene všemocnej prírody roztlačili a rozmrvili murivo už mnohých kedysi pyšných a nedobytných hradov.

Okrem pavúčích mužov, ktorí na Beckov chodia s lanami a horolezeckou výstrojou, sa na Beckove v lete vyskytujú aj muži s úplne iným náčiním: s lukmi, kušami, sekerami a ďalšou rytierskou výzbrojou. Ak sa chcete stať svedkami oživovania histórie, príďte sa pozrieť na rytierske súboje, ktoré sa tu v rámci letných slávností konajú každoročne, obvykle v júli. Streľbu zo starých zbraní, alebo rozhojdávanie mohutného baranidla - to všetko si však môže skúsiť aj obyčajný smrteľník bez rytierskej a inej bojovej prípravy na dolnom nádvorí, kde býva počas turistickej sezóny otvorená strelnica na stredoveký spôsob.

Popri týchto komerčných aktivitách na pobavenie turistov a dopĺňanie zdrojov na obnovu hradu, nemožno prehliadnuť aj malé múzeum opodiaľ hradu, nazvané vtipne (Zá)hradné dejiny. Na otvorenej ploche priamo nad miestnymi záhradkami stojí niekoľko vitrín s textami a exponátmi popisujúcimi prírodné zaujímavosti a históriu lokality. Nechýbajú tu ani dve najznámejšie beckovské povesti - tá veselšia o šašovi Beckovi, a tá smutná o spravodlivom treste pre krutého pána hradu, ktorý do roka a do dňa po nehanebnej poprave svojho sluhu zomrel, keď ho oslepil had a spadol z brala. Aby bol efekt (zá)hradných dejín ešte účinnejší, tvorcovia expozície do vitrín postavili figuríny v životnej veľkosti, zobrazujúce slávneho hradného pána Ctibora, jeho manželku a syna. Nad maketou hradu lieta prehistorický vtáčik, a dobre tak, odľahčuje horor z prepichnutej gumenej hlavy tureckého votrelca, s ktorým si hravo poradil pán Ctibor. Názorne tak vidno, načo slúžil jeden z jeho vystavených mečov. Pobaví aj fúrik natretý zlatou farbou a rovnako svietiaca lopata - novodobé exponáty a jediné nástroje, ktoré mali tvorcovia malého múzea k dispozícii pri jeho stavbe. (Stavitelia hradu to vraj mali ešte ťažšie, upozorňujú v texte pod náradím a poznámkou rozptyľujú obavy z bolestínstva).

Cestou z netradičného múzea ešte vybehneme na trávnaté lúky povyše a pohľadom skúmame veže a opevnenia. Beckov nepatrí k hradným zrúcaninám, ktoré treba "dobýjať v pote tváre" a turisti, ktorí si výhľad na krajinu z najvyššie položeného miesta na hrade vychutnávajú len vtedy, keď si ho"zaslúžia", môžu byť aj trošku frustrovaní. Tým radíme, aby prehliadku hradu doplnili ešte pešími vychádzkami po niektorom z troch náučných chodníkov po Považskom Inovci. Vyobrazenie trasy a popis náučných chodníkov nájdu na tabuli pri parčíku pod hradom.

.Pripojte komentár

Komentáre k článku

Ďakujem autorovi článku o Beckove a zvlášť stĺpčeku o ZáHradných dejinách. Som rád, že sa Vám u nás a v Beckove páčilo. O to mi išlo a vždy aj pôjde. Ďakujem. Štartujeme znova na Veľkú noc. Dúfam, že nás navštívi zase viac ako šesťtisíc tisíc ľudí.

Vami spropagovaný držiteľ zlatého vercajku a borič mýtov o bolesti z práce.

Ahoj.
14.10.2007

Vydané: 4. 5. 2007
Reklama
<< Back / Nazad  
© Copyright 1998 - 2014, Panoráma.sk
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo dalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR, SITA a Panoráma.sk je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR, SITA, Panoráma.sk porušením autorského zákona.
NAJ.sk