Učebnice slovenčiny pre Slovákov i cudzincov
 Panorama.sk in EnglishEnglishTelefón:
0905 454 205
E-mailE-mail    Dnes je 21.11.2017Vyhľadávanie / Search

Watergate: Aféra s dvomi dejstvami

The Watergate Affair

Aféra Watergate nie je považovaná iba za najväčšiu politickú aféru v novodobých dejinách Spojených štátov, ale bola povýšená dokonca aj za akúsi matku všetkých afér. Názov Watergate, ktorý kedysi označoval iba jeden washingtonský hotel, sa stal pomenovaním pre akúkoľvek politickú aféru s vážnymi dôsledkami. Veľa ďalších iných afér, ktoré sa udiali po Watergate v rôznych kútoch sveta, dostalo príponu "gate".

Tesne pred prezidentskými voľbami v roku 1972 sa päť mužov vlámalo do kancelárií americkej Demokratickej strany v hotelovo-administratívnom washingtonskom komplexe Watergate. Prichytili ich, ako tam inštalujú odpočúvacie zariadenia. Z prípadu vyrástla aféra, odhaľujúca špinavé praktiky predvolebného boja, ale aj rozsiahlu korupciu a ďalšie podvody v najvyšších politických špičkách. Za mreže šlo vyše 30 spolupracovníkov aparátu republikánskeho prezidenta Nixona a prezident, ako prvý v amerických dejinách, rezignoval.

Aféra sa vyvíjala podobne ako film, ktorý sa končí v napínavom deji s vetou Dokončenie nabudúce. Postaral sa o to záhadný tajný zdroj, ktorý novinárom z denníka Washington Post pomohol škandál odhaliť v plnej jeho šírke. Až do leta 2005 to bol muž bez mena, známy iba pod prezývkou Deep Throat – Hlboké hrdlo. Keď prvý raz prehovoril a odkryl svoju identitu, vtedy sa skončilo druhé dejstvo Watergate.

"Ja som ten chlapík, ktorého volali Deep Throat," vyhlásil pre časopis Vanity Fair 91-ročný Mark Felt, ktorý bol v čase udalostí okolo Watergate zástupcom riaditeľa Federálneho úradu pre vyšetrovanie - FBI. Práve on prezrádzal prísne tajné informácie novinárom denníka The Washington Post. Reportéri Bob Woodward a Carl Bernstein jeho meno nikdy nevyzradili a z "sebaodhalenia" Marka Felta boli dosť prekvapení. A nielen oni. Šokovalo aj jeho niekdajšieho predstaveného, šéfa FBI Patricka Graya. Ešte pred svojím skonom v júli 2005 pre médiá povedal, že ho vnútorne veľmi zranilo, keď sa dozvedel, že zradcom v radoch FBI bol jeho zástupca. "Opakovane mi tvrdil, že nie je Deep Throat," povedal Gray 26. júna 2005 v programe This Week spravodajskej stanice ABC News. "Každý ho podozrieval, okrem jeho priameho nadriadeného, pretože ja som s ním pracoval dennodenne, a on mi ukazoval tvár poctivého človeka, ktorý robí svoju prácu," uviedol otrasený Gray.

Mark Felt, ktorého Woodward s Bernsteinom opísali ako staršieho muža, ktorý veľa fajčil a pil whisky, im len potvrdzoval ich zistenia a objasňoval súvislosti. Celé roky sa rozvíjali dohady, prečo a kto to robil. Felt celý život pracoval pre FBI a začiatkom 70. rokov ho považovali za pravdepodobného nástupcu legendárneho Edgara Hoovera, ktorý bol dovtedy jediným šéfom tajnej služby. Tesne pred vlámaním do Watergate Hoover zomrel a Nixon si ako šéfa Felta nevybral. Možno prehovoril práve preto.

Mnohí mu to dodnes neodpustili. Viacerí "prezidentovi muži", ktorí pre Watergate strávili niekoľko rokov vo väzení, alebo prišli o prestížne zamestnanie, ho považujú za najväčšieho zradcu všetkých čias. Inak ho vidí pravdepodobne väčšina amerických občanov, povýšila ho na hrdinu, jednotlivca s odvahou postaviť sa štátnej mašinérii. Práve do takého svetla ho stavia aj jeho rodina. Feltovi rodinní príslušníci podpísali dohodu o sfilmovaní a knižnom vydaní škandálu produkčnej spoločnosti Universal Pictures Toma Hanksa. Už teraz sa špekuluje o tom, či bude nový film o Watergate úspešnejší ako Všetci prezidentovi muži z roku 1976 s Dustinom Hoffmanom a Robertom Redfordom.

Watergate sa teda nepreniesol len do politickej kultúry , ale aj do širšieho spoločenského vedomia. Z mena hotela sa stal pojem, používaný v histórii, politológii , žurnalistike, umení. Aféra ostane navždy príkladom konfliktu medzi nezávislou žurnalistikou, ktorá ako strážny pes demokracie sleduje záujmy verejnosti, a štátnou mocou, snažiacou sa pravidlá demokratického vládnutia svojvoľne narušiť.

(ib)

.Pripojte komentár

3. 11. 2008