Astronómovia na celom svete boli v roku 1894 doslova posadnutí Marsom. To preto, lebo červená planéta bola v mimoriadne blízkom postavení k Zemi. Na dnešné pomery nedokonalé prístroje, ale aj neseriózne dohady spôsobili, že sa rozšírili fámy o kanáloch na povrchu Marsu a o možnom živote na planéte, pomenovanej podľa boha vojny. To všetko inšpirovalo britského spisovateľa Herberta Georga Wellsa, ktorý o štyri roky nato vydal vedeckofantastický román Vojna svetov. Príbeh si na slávu počkal pol storočia, keď na seba upozornil spôsobom, ktorý navždy vošiel do histórie a inšpiroval ďalších umelcov.
Udialo sa to v predvečer sviatku strašidiel Halloweenu, 30. októbra 1938, keď milióny Američanov naladili svoje rádiá na obľúbenú stanicu CBS. Toho večera vysielala adaptáciu románu Vojna svetov o invázii Marťanov na Zem. Pri spracúvaní knižnej predlohy pre rozhlas urobil režisér Orson Welles nezvyklú zmenu - hru naaranžoval tak, že napodobnila autentické rozhlasové spravodajstvo o invázii, použil metódu, ktorá mala docieliť mimoriadne dramatické vyznenie deja.
Keď sa hra začínala, rozhlas "prerušil" vysielanie tanečnej hudby oznamom o pristátí "obrovského žiariaceho objektu" na farme neďaleko Grover's Mill v štáte New Jersey. Herci v rolách rozhlasových reportérov ohlasovali pristátie Marťanov na Zemi a útok na Spojené štáty. Počas vysielania odozneli aj upozornenia, že ide iba o hru, ale ak ju poslucháč nezachytil na začiatku, to ďalšie bolo až o 40 minút, takže mohol veľmi ľahko uveriť, že je informovaný o skutočnej udalosti.
Obzvlášť nervydrásajúce boli okamihy zo vstupov herca, ktorý hral rozhlasového reportéra a popisoval, ako votrelec vystúpil z vesmírneho korábu: "Nebesia, čosi vystúpilo z tieňa, zvíja sa to ako veľký sivý had," povedal s hrôzou v hlase. "A tu sú ďalší, a ďalší. Majú chápadlá... A tá tvár. To... to sa nedá opísať. Premáham sa, aby som sa vydržal na ne dívať. Majú čierne blýskavé oči. Z úst im tečú sliny... Nenachádzam slová. Na chvíľu musím ukončiť vysielanie, pretože si musím nájsť bezpečnejšie stanovište. Prosím, ostaňte pri prijímačoch, čoskoro sa opäť ozvem."
Poslucháči prepadli panike. Naskočili do áut, nabíjali zbrane a niektorí si omotávali hlavy vlhkými uterákmi - aby sa uchránili pred jedovatým marťanským plynom. Správy o panike, ktoré sa dostali do do skutočného rozhlasového spravodajstva, rýchlo spôsobili celonárodný škandál. Objavili sa požiadavky na cenzúru vysielania. Úvodník New York Tribune upozornil na iné súvislosti: "Pán Orson Welles a jeho divadelná spoločnosť Mercury predviedli jedno z najfascinujúcejších a najvýznamnejších predstavení všetkých čias. Dokázali, že niekoľko pôsobivých hlasov, ktoré sprevádzajú zvukové efekty, môže presvedčiť masy ľudí o úplne nezmyselnej, fantastickej veci a spôsobiť celonárodnú paniku... Hitlerovi sa podarilo zastrašiť celú Európu pred mesiacom, ale on mal aspoň armádu a vzdušné letectvo... Pán Welles vystrašil davy a pritom nič také nemal."
Vydesení Američania neboli ochotní brať hru ako príspevok režiséra Wellesa k halloweenskemu sviatku a boli aj takí, ktorí žiadali preňho trest za šírenie poplašnej správy. Welles a jeho Mercury Theatre trestu nakoniec unikli, ale rozhlasový kanál CBS sa musel zaviazať, že už nikdy nebude fiktívne prerušovať pravidelné rozhlasové vysielanie. Hra sa stala predmetom štúdia niekoľkých vedeckých disciplín, hlavne psychológie. Analýzy správania Američanov okrem iného upozornili, že mnohí z poslucháčov sa nazdávali, že Spojené štáty nenapadli Marťania, ale Hitlerove Nemecko. A pri správe o útoku Japoncov na Pearl Harbour, vraj mnohí na základe skúsenosti s údajnou inváziou Marťanov, zapochybovali, či je to pravda.
(ib)
Pripojte komentár
