Ako stopy v snehu

Najnovšia, a žiaľ, posledná zbierka popredného slovenského básnika. Jedna z jeho najosobnejších výpovedí, ktorou Milan Rúfus uzavrel jedinečný básnický triptych. Nadviazal v nej na predošlé: Báseň a čas, a Vernosť.

Milan Rúfus zomrel 11.1.2009, mesiac a deň po svojich 80. narodeninách.

Ukážky

Premlčané otázky

Na čo som v sebe mal?
A čo som teda vládal?

Čo som sám vedel nájsť
a čo som márne hľadal?

A čo som nehľadal,
keď hľadať bolo treba?

Iných som otváral.
No otvoril som seba?

Kto mi dnes na to odpovie?
To keby som tak vedel.

No premlčaná otázka
bojí sa odpovede.

Večerný hosť

Zapadlo slnko v živej nádhere.
Ani som nemal čas
na niečo sa ho pýtať.

Večerný hosť
mi klope na dvere.
A hovorí, že nebude už svitať.

Porozumel som:
je taký Boží predel
medzi bytím a medzi nebytím.

Nie mi je ľúto
a strach necítim.

Tušil som to.
Tak dlho tušil,
až napokon som – vedel.

O čom je mlčanie

Šli nocou králi za hviezdou.
Mlčky –
z úst ani hláska.

A prečo Mojžiš nemal slov,
keď horiaci ker praskal
a Boh mu z neho podával
dve dosky prikázaní,
aby sa opäť uviazal
uzol už rozviazaný?

Čo mohol rieknuť Obrovi,
Stvoriteľovi Zeme?

Keď naše ústa človečie
demiurg bytia osloví –

tie ústa sú vždy nemé.