Autorka monografie Katarína hradská spracúva dlho tabuizovanú tému deportácií slovenských Židov z územia Slovenskej republiky v rokoch 1942–1944. Pokúša sa dať odpoveď na dosiaľ nezodpovedanú otázku, prečo boli Židia pre slovenskú spoločnosť takým veľkým bremenom. Ponúka bližší pohľad na problematiku a činnosť nemeckých poradcov, dosadených po júli 1940 do najdôležitejších slovenských inštitúcií.
- Vo svojej dizertačnej práci Prípad Wisliceny. Nemeckí poradcovia na Slovensku a židovská otázka poukazujete nielen na skorumpovanosť nemeckých poradcov, ale aj na prehnanú iniciatívu niektorých slovenských štátnych predstaviteľov. Ako ovplyvnili títo beráteri, teda nemeckí poradcovia život na Slovensku počas vojny?
– Venovala som sa predovšetkým Dieterovi Wislicenymu – poradcovi pre židovskú otázku. Jeho príchod na Slovensko bol veľkým paradoxom: Slovensko nebolo obsadené (až do Povstania) nemeckými vojskami, bolo satelitným štátom Nemeckej ríše, ktorá na základe Ochrannej zmluvy garantovala jeho vnútropolitický i zahraničný rozmach. Tá suverenita, o ktorej sa často diskutuje nielen medzi historikmi, bola však iluzórna. Najvyšší nemeckí predstavitelia si dobre uvedomovali, ako veľmi Slovensko potrebujú, aby mohli expandovať ďalej na východ, a čo všetko s touto snahou súvisí: bolo tu židovské obyvateľstvo, ktoré časť slovenskej politickej špičky otvorene označila za element, ktorého sa treba zbaviť.
Na Slovensko bol v septembri 1940 dosadený vôbec prvý nemecký poradca pre riešenie židovskej otázky. Najskôr sa angažoval v arizácii židovského majetku, potom jeho kompetencie prerástli do príprav na deportovanie židovského obyvateľstva, pravda, za aktívnej účasti časti slovenskej vlády, a vyústili do konečného riešenia podľa nemeckého scenára. Jeho pôsobenie na Slovensku bolo pre židovskú komunitu neblahé, aj keď treba spomenúť podstatný fakt: otvoril dvere, do ktorých nebolo problémom vojsť. Slovensko bolo prvým štátom, ktorý Nemcom dobrovoľne vydal židov, prvá vlna deportácií od marca do októbra 1942 sa uskutočnila za aktívnej účasti slovenských mocenských zložiek a navyše za každého deportovaného žida bolo treba zaplatiť 500 ríšskych mariek. Okolnosti, za akých sa toto všetko dialo, sú oveľa zložitejšie. Usilovala som sa ich zmapovať, zrekonštruovať dej, v ktorom svoju úlohu zohrával aj nemecký poradca. O jeho vplyve na riešenie židovskej otázky existuje už dostatok dôkazov, ktoré hovoria jasnou rečou.
(Z rozhovoru Marty Bábikovej s historičkou Katarínou Hradskou v Knižnej revue.)
