Panorama.sk in SlovakEN
Počasie

INSITA 2010 – 9. ročník Trienále insitného umenia v Bratislave

Grand Prix Insita 2010 - Philippe Azéma

Tretieho júla sa uskutočnila v Bratislave vernisáž už v poradí deviateho trienále insitného umenia - Insita. Je to výberová umelecká výstava, jediná svojho druhu vo svetovom kontexte. Je zameraná na prezentáciu autentických hodnôt neškoleného výtvarného prejavu – naivného umenia, art brut (termín Jeana Dubuffeta pre tzv. surové umenie) a umenia outsiderov (termín Rogera Cardinala pre umenie, ktoré nie je konformistické a nepodlieha konvenčnej a módnej kultúre).

Slovenská národná galéria, Bratislava, Esterházyho palác, 1. poschodie, suterén
Vernisáž: 3. júla 2010 o 17.00 hod.
Trvanie výstavy: 4. júl – 26. september 2010
Kurátorka výstavy: Katarína Čierna

Koncepcia výstavy a medzinárodná jury: Roger Cardinal (Veľká Británia), Katarína Čierna (Slovensko), Laurent Danchin (Francúzsko), Nico van der Endt (Holandsko), Monika Jagfeld (Švajčiarsko), Vladimír Kordoš (Slovensko), Nina Krstić (Srbsko)

Každý z 86 autorov, zastúpených na Insite 2010, ktorá programovo a koncepčne nadväzuje na predchádzajúce ročníky, je iný a neopakovateľný. Rozdiely vo formálnych a tematických vyjadreniach vyplývajú z psychiky, spôsobu života a prostredia každého z nich. Autori sa líšia generačne, stupňom vzdelania a povolaním. Niektorým pomáha tvorba prekonať samotu, diela iných sa rodia z tvorivej radosti.

Držiteľom Grand Prix Insita 2010 sa stal Philippe Azéma z francúzskeho Canderane.

Prehliadka obsahuje viacero sekcií.

Výstava Textilné umenie, ktorej kurátorom je francúzsky odborník na vyššie uvedené fenomény, Laurent Danchin, predstavuje mnohoraké aspekty invenčného umenia – od naivného zo začiatku 19. storočia po najenigmatickejšie príklady „brutálneho“ umenia alebo vizionárskeho umenia dneška.

Ivan Rabuzin - Orehovecké vrchy, 1959

Kým naivní umelci majú naratívny alebo ilustratívny prístup k obrazu, umelci art brut a „outsideri“ sa zaoberajú viac „lovením“ vnútorných zdrojov a prejavujú sa spontánnym, automatickým, všeobecne nepredvídateľným spôsobom.

Umenie ihly je v zásade ženskou zručnosťou. Na úvod je predstavená krehká korálková maľba z obdobia romantizmu od Sophie Bergerovej (Francúzsko) z roku 1828. O viac než storočie neskôr začala Rosina Baumgartner-Bäbler (Švajčiarsko) vyšívať obrazy kvetín, zvierat alebo krajiniek Glarnských Álp so zmyslom pre krásu a farbu.

Patchwork 31 zarámovaných obrázkov od Emmy Widmer-Gassovej (Švajčiarsko) pripomína obrovský fotoalbum s veľkou mystickou scenériou. Meravé a takmer stredoveké vyšívané portréty od Milice Žarićovej (Srbsko) majú príťažlivosť detských obrazov.

Elementárne mozaikové diela Elisabeth Allenovej (Veľká Británia) zobrazujú literárne, biblické a svetské motívy, poetické výjavy Petronele Gerlikieneovej (Litva) sú zase oslavou prírody.

Do rodiny naivných básnikov patrí aj Jacques Trovic (Francúzsko), nazvaný „Henrim Rousseauom tapisérie“, so spontánnymi, radostnými kompozíciami karnevalov a osláv v baníckom regióne na severe Francúzska.

Adam Nidzgorski (Francúzsko), bývalý učiteľ jogy a športový tréner, vytvoril desiatku obrovských, naivných textilných malieb s tvárami, kde dominujú veľké, vystrašené oči.

Helga Sophia Goetze (Nemecko), nadaná členka komunity Otta Muehla v 70. rokoch 20. storočia a verejne známa postava v Berlíne, vytvorila v priebehu dvadsiatich rokov vyše 300 symbolických a žiarivých tapisérií kritizujúc spoločnosť a zavádzajúc novú morálku univerzálnej lásky.

Námetom drobných výšiviek veľkosti ruky od Raya Matersona (USA) sú majstrovské diela európskej maľby, staré fotografie a väzenský život. Kým výšivky Ullakaisy Kaarlelovej (Fínsko) a Györgya Kricsfalussyho (Maďarsko) či Pye Hugovej (Švajčiarsko) sa motivicky pohybujú v naratívnej polohe, svet Danielle Jacquiovej (Francúzsko) je nenaratívny. Jej poloreliéfne tapisérie majú klaunovské tváre, roztrúsené medzi chaosom nápisov a farieb.

Bábiky a trojdimenzionálne textilné objekty sú bežným znakom outsiderského umenia a art brut. Výstava predstavuje hermafroditné monštruózne bábiky od Miquela Amateho (Španielsko) a nahrubo zošité objekty Michela Nedjara (Francúzsko).

Od Afroameričanky Ardelle Cornellovej pochádzajú malinké bábiky bábätiek, vytvorené obsesívne z kúskov sivých vojenských diek.

Marie-Rose Lortet rozvinula unikátnu techniku „niťových architektúr“.

Adam Nidzgorski - Exodus, 1992

Mikrotapisérie Sylvette Galmischeovej (Francúzsko), pretkané zvieratami, postavami a symbolmi, sú úplne slobodné a riadia sa len zákonmi poetickej improvizácie, kde nevedomie hrá významnú úlohu.

Nezvyčajné stavy mysle, ktoré sa približujú vizionárskemu umeniu, dokumentujú príklady diel s elektrizačnými pramienkami farieb od Ofelie Valeirasovej (Argentína), brikoláže neznámych kvetov Anny Zemánkovej (Česká republika) a takmer abstraktné výšivky Rosy Žarkichovej (Rusko).

Siebe Wiemer Glastra (Holandsko) zobrazoval svätých, prorokov a iné biblické postavy s geometrickou fragmentáciou priestoru a s mozaikovitým efektom.

Jeanne Giraud (Francúzsko) je zase autorkou ošperkovaných vyšívaných malých „mysľokrajiniek“ a symbolických kompozícií, ovplyvnených jej vierou – kombináciou Tao a východnej múdrosti, kresťanstva či sci-fi.

Ďaľšou časťou je Minigaléria, ktorá prezentuje menšie kolekcie diel štyroch umelcov.

Ivana Rabuzina (1921 – 2008), najvýznamnejšieho chorvátskeho umelca s harmonickými, poetickými maľbami kvetov a krajiniek, Roberta Burdu (1942), nemeckého predstaviteľa art brut s minimalistickými kresbami interiérov, krajín a dopravných prostriedkov a Kashinatha Chauhana (1966) z Indie, autora spontánnych, elementárnych figúr s mytologickými, hinduistickými námetmi.

Tohto autora objavili poľskí manželia Joanna Kosová & Krzysztof Krauze, ktorí Chauhana stretli pri preberaní ceny v Indii v roku 2006 za film „Môj Nikifor“ na chodníku pred obchodom s obuvou (Baťa). Tento pouličný čistič topánok, si vypĺňal čas medzi prácou kreslením. Okamžite rozpoznali jeho talent, ktorý im voľne pripomínal poľského umelca Nikifora. Minigalériu uzatvára tvorba anonymného nemeckého maliara s interpretáciami fantastických príbehov a rozprávok, maľovaných splývavým rukopisom s jemnou modeláciou objemov.

Laureátka Grand Prix Insita 2007 Justyna Matysiak z Poľska je predstavená kresbami, ktoré sú charakteristické čistými kompozíciami s jemnými lineárnymi štruktúrami a redukovanými farebnými tónmi.

V súťažnej prehliadke je zastúpených 56 autorov z 20 krajín sveta v kategóriách naivné umenie, art brut a umenie outsiderov. Spoločným menovateľom ich tvorby je autenticita a absolútna sloboda prejavu. Diela charakterizujú špecifické výrazové a morfologické polohy od expresívnych dynamických štruktúr k primárnym výrazovým formám. Túto sekciu Insity 2010 bude hodnotiť medzinárodná jury a určí laureáta Grand Prix Insity 2010.

Ďalšie info:

Slovenská národná galéria Bratislava

Bratislavský online sprievodca

Vydané: 2010-07-04
Aktualizované: 2010-07-04

Kategórie: Ubytovanie - Galérie, múzeá, výstavy