Hrad Ostrý Kameň

Ten, kto v lete prvýkrát príde k vodnej nádrži Buková, môže ľahko prehliadnuť zrúcaninu hradu Ostrý Kameň, ktorá je schovaná medzi korunami stromov na susednom kopci. Kto sa však na hrad vyberie, určite neoľutuje a objaví zrúcaninu, z ktorej je pekný výhľad na štyri svetové strany. Za výhľadom je najlepšie vyšplhať sa na zvyšok hradnej stavby, možno bývalej bašty, ktorú je ako jedinú ako tak vidieť zdola od vodnej nádrže.

Zašplhať si možno už pri príchode na hrad - je zaujímavé, že nám sa to podarilo v približne desaťročnom odstupe. Pri ceste na hrad sme zvolili diretissimu - najkratšiu cestu k vrcholu od úpätia hradného kopca. Nemali sme totiž mapu, a tak sme sa znova vybrali smerom, kde sme hrad očakávali. Cestou sme na pomerne exponovonom svahu našli zaujímavý strom vybúlený do podoby ľudského zadku a napokon sme sa znova, takisto, ako pred desiatimi rokmi dopachtili k murivovému komínu, cez ktorý bolo nutné vyliezť (urobili sme to s radosťou), aby sme sa dostali do areálu zrúcaniny. Samozrejme, že na hrad sa dá dostať konvenčnejším spôsobom. Ako sme potom zistili, stačí sa držať červenej značky.

Ak sa vyberiete od nádrže smerom k lesu, (najprv chodníčkom na okraji poľa), natrafíte na tabuľu s turistickými značkami, miesto je označené ako Brezinky. Vydáte sa po červenej najprv mierne, potom prudšie stúpajúcim svahom. Chodník vedie k prvej vstupnej bráne do hradu. Na prvom nádvorí je informačná tabuľa s nákresom pravdepodobného vzhľadu hradu a stručným popisom jeho histórie.

Hrad leží na západnom výbežku jedného z najzaujímavejších malokrapatských hrebeňov vo výške 570 metrov. Hrebeň pokračuje Zárubami, ktoré so svojimi 767 metrami predstavujú výškový rekord Malých Karpát, potom nasleduje Havranica a napokon Havrania skala. Zo zrúcanín hradu je vidieť začiatok výstupu na tento hrebeň, po ktorom vedie červená značka - Štefánikova magistrála.

Hrad bol kedysi jedným z malokarpatských strážnych hradov, ktoré spolu s neďalekým hradom Korlát a Plaveckým hradom hliadkovali na hraniciach Uhorska a chránili ďiaľkovú obchodnú trasu, známu ako Česká cesta. Spájala Budín s českými krajmi a neďaleko od hradu prekračovala hrebeň Malých Karpát v Biksárdskom priesmyku. Dnešný prechod (železničný aj cestný) sa nachádza severovýchodnejšie.

Hrad bol známy aj pod menom Ostriežsky hrad alebo Ostriež. Názov vznikol zrejme spontánne podľa tvaru skaly, na ktorej bol postavený. Štefan Pisoň v publikácii Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku píše, že hrad stál už 13. storočí, tvorila ho veža, palác a kaplnka. Najprv bol kráľovským majetkom, neskôr ho kráľ daroval veľmožovi Stiborovi zo Stiboríc. Začiatkom konca hradu boli boje, ktoré sa na ňom odohrali počas proticisárskeho Rákocziho povstania. Poslední majitelia hradu Pálffyovci v 18. storočí preniesli sídlo panstva z hradu do mestečka Moravský Svätý Ján a hrad začal pustnúť.

Ako sa dostať na hrad

Z Bratislavy autom po diaľnici D2 až po odbočku do Lozorna. Z Lozorna pod západnými úbočiami Malých Karpát až k vodnej nádrži pri obci Buková. Ak zastanete pri nádrži, musíte auto zaparkovať hneď pod cestou, pretože prejazd cez priehradný múr je len na osobitné povolenie a obvykle je zahradený závorou. Prejdete cezeň pešo, držíte sa žltej značky, ktorá vás dovedie pod les k smerovníku Brezinky. Odtiaľ pôjdete po červenej značke. Na hrad je to asi 45 minút. Je to o niečo viac ako výstup na Pajštún.

Ak si chcete ušetriť cestu, môžete auto zaparkovať na druhej strane nádrže. Dostanete sa tam tak, že zájdete až do obce Buková a odbočíte vpravo. Táto strana nádrže bola donedávna dosť zanedbaná, predčasom tam však pribudli dva bufety a sociálne zariadenia.

Ďalšia prístupová trasa vedie na hrad z Plaveckého Mikuláša. Po modrej značke je na rázcestie so Štefánkovou magistrálou hodinu a 25 minút. Odtiaľ ostáva ešte spomínaných 40 minút exponovaného výstupu.

Zaujímavé sú južné skalné steny hrebeňa smerom od hradu dole. Nad nimi kedysi viedol starý výstupový chodník na hrad. Jeho strmé zrázy sú už neprístupné, pretože pod nimi sa rozprestiera súkromná obora, do ktorej je zakázaný vstup. Podobne ako v prípade južnejšieho malokarpatského hrebeňa Malej Vápennej, sú tie najdivokejšie a najkrajšie miesta uzavreté. V prípade Malej Vápennej však ide o prírodnú rezerváciu.

vb

Pripojte komentár