Panorama.sk in SlovakEN
Počasie

Po Dunaji - dvetisícdvesto kilometrov

Obálka knihy Po Dunaji - dvetisícdvesto kilometrov

V roku 1956 sa trom slovenským cestovateľom podarilo splaviť na malej motorovej jachte Kormorán Dunaj so zámerom napísať knihu o plavbe dolu Dunajom. Vzniklo dielo, ktoré je dodnes čítavé a má nemalú dokumentárnu hodnotu. Kniha Po Dunaji - dvetisícdvesto kilometrov - vyšla v roku 1958 a autorom textu bol Ján Jonák. Pre záujemcov o Dunaj a o plavbu po veľrieke z nej vyberáme kapitolky o dunajských vlnách a o dunajskej víchrici zvanej košava.

Ilustrácia z knihy Po Dunaji - dvetisícdvesto kilometrov

Niečo o vlnách na Dunaji

...Našinec z bratislavského nábrežia pohrdlivo mávne rukou: aké už len môžu byť na Dunaji vlny!
Som človek mierny, nehádavý, ale v tomto nepopustím. Videl som ich na vlastné oči, počul ich neúnavné, hučiace nárazy o breh na vlastné uši a pocítil ich nepríjemný chlad a silu na vlastnej koží a žalúdku.
Videl som, počul a aj na vode som zažil košavu — dunajskú búrku.
Budete sklamaní, ale dunajská búrka vôbec nemá tú známu scenériu normálnej búrky: po oblohe sa prevaľujú ťažké mraky olovenej farby, všetko dookola je neprirodzene stemnelé, z nebies padajú záplavy vody, blesky sa zapaľujú oslepujúcim bielym svetlom jeden za druhým a do toho preniká hvízdavá melódia vetra, zúrivo kmášuceho lístie zo stromov a lomcujúceho všetkým, čo mu príde do cesty. Nie, nič z tohto v takej košave nie je! Až na ten vietor. Nie taký obyčajný, na aký sme zvyknutí, ale spodný, taký, čo duje vytrvalo, silne a rovnomerne nad hladinou a do hladiny.
Takýto spodný vietor vám dokáže aj za krásneho slnečného jesenného dňa pripraviť na vode hotové peklo.
Najprv si hladinu, hladučkú ako sklo, lesklú ako zrkadlo, tichučkú, vábivo pokojnú, mierne rozčerí. Je rafinovaný. Maličké vlnky mu nadstavujú svoje chrbty. Je to uzučká plocha, ale predsa je, predsa sa môže do čohosi oprieť. Je trpezlivý. Z malilinkých vlniek sa mu podarí urobiť väčšie, ktoré rozstrapatia celú hladinu. Je po tíšine. Do väčších vĺn sa lepšie opiera, vlny rastú a pomaly sa vyrovnávajú do pretiahnutých radov. A to je už poriadna plocha na opretie.
Rady vĺn sú ešte husté, s tupými vrcholcami, a plavbe vcelku neprekážajú, až nato, že citeľne znižujú rýchlosť. Potom sa však začnú zvyšovať, špicaté konce s perlovými chvostmi sa lámu a jarky medzi vlnami sa rozširujú. To už dosahujú jeden a pol až dvojmetrovú výšku a pretiahnuté sú na 8-9 metrov.
Množstvo vody sa v pravidelných nárazoch valí na loď, špliecha dovysoka, prelieva sa cez palubu a spenené ustupuje ďalším vlnám, stúpa do výšky, triešti sa, hučí.
V takých chvíľach utícha na Dunaji doprava. Rinčia kotevné reťaze. Lode,
ktoré sa nestihli utiahnuť do krytej zátoky alebo ramena, priväzujú sa o dno.
A potom sa čaká. Tí, čo majú slabší žalúdok, majú program vyplnený.
Aj ostatní majú čo robiť. Kuchárky sa márne usilujú zachrániť porcelánový riad pred rozbitím a chlapi, najmä na vlečniakoch poctivo sa namáhajú udržať nábytok vo svojich kabínach na pôvodnom mieste. Všetko je v pohybe a tempo toho pohybu udáva Dunaj, rozbujnený košavou.
No a keď to utíchne, pokračuje sa v plavbe.
Skúsení lodníci vám hocikedy porozprávajú o košavách, pri ktorých vlny dosahujú až trojmetrovú výšku a sú také silné, že s vlečnými člnmi, do ktorých vojde po 100 vagónoch, pohadzujú ako s kaučukovými hračkami. Beda člnom, ktoré nestihli pred príchodom košavy pevne a tesne uviazať po dvoch — troch spolu! Beda lodi, ktorá sa nezabezpečila ešte jednou kotvou!
Aspoň toľko som vám chcel povedať o vlnách Dunaja, o košavách. Ak ešte bude mieste, tak vám rozpoviem, ako sme košavy prežívali s "Kormoránom".

S Kormoránom na Dunaji

O košave píše Ján Jonák, tak ako sľúbil, o pár kapitol neskôr, pri popise plavby cez Rumunsko. Košava sa na Dunaji objavuje v jeho južnej časti a jej ihrisko sa podľa informácií, ktoré sme našli na internete, končí niekde v južnom Maďarsku.

Omnoho ťažšie, ako nájsť informácie o košave, je nájsť snímky z vyčíňania tohto víchra, ktorý obvykle duje z východu, alebo z juhovýchodu. Aj posádka Kormorána mala zrejme počas košavy iné starosti než fotografovanie. Hoci bol jedným z trojice riekoplavcov fotoreportér František Petrlík, snímka dunajskej búrky v knihe chýba. A tak nám ostáva len text:

Pri rumunskom brehu - Veslá do ruky!

Slovo robí človeka, a tak mi neostáva nič iné, ako dodržať sľub a porozprávať, ako sme prežili košavu - dunajskú búrku.
Mohol by som to povedať veľmi nakrátko: ťažko a s veľkým strachom. To by ale nebolo ono, a preto sa pokúsim všetko opísať tak, ako sa to odohralo.
Ešte prv, kým začnem s opisom, bude hádam dobré povedať, že Dolný Dunaj má svoje úseky, kde košava vyčíňa - v jarných a jesenných mesiacoch - veľmi často. Takto je, napríklad, známy úsek okolo Baziáša, na začiatku rumunsko-juhoslovanského Dunaja a úsek okolo, ostrova, ktorému dunajská búrka dala aj meno: Košava. A potom ešte ďalšie úseky. Na nich je Dunaj rozrytý hlbokými vlnami aj vtedy, keď všade inde je tichučký a takmer nehybný.
Ako v ten deň, keď sa nám to prihodilo. Bolo chladno, veď už bol október, ale inak sa Dunaj správal celkom pokojne a mierumilovne. A my sme práve tak pokojne a mierumilovne sedeli v kabíne "Kormorána".
Potom udreli do bokov nášho člna vlny, ešte drobné, slabé a pocítili sme prvé závany vetra. Plavili sme sa ďalej a čakali, čo bude. Vlny i vietor priberali čoraz viac na sile. Začalo nás kolísať najskôr dopredu a dozadu a potom aj nabok.
Vietor dul rovnomerne a stále prudšie.
Končiare vĺn prevyšovali už úroveň strechy našej kabíny a perlili sa vystrekovanou vodou. S hukotom sa valili na čln, trieštili sa o jeho špicu. Vietor zalieval čln pravidelnými spŕškami.
A vpredu, pred nami, vlny ešte vyššie a medzery medzi nimi ešte hlbšie. Čln sa začal povážlivo kývať a zmietať v zdivočenej vode. Bolo zrejmé, že nadlho nebude vedieť odolávať sústavnému náporu vĺn.
Vyliezli sme z kabíny na palubu, aby sme výkyvmi vlastných tiel vyrovnávali čln.
Záchranné pásy sme si dali na dosah ruky.
Vlny dosiahli už takej sily, že nás hravo postavili špicou dohora, vyniesli navrch, tam nás na chvíľu podržali, aby sme sa mohli pozrieť ako vyzerá taký rozbúrený Dunaj zvrchu, potom akoby voda pod nami zrazu zmizla a my s celou svojou tisíckou kilogramov prudko padáme a nevidíme okolo seba nič, iba spenenú vodu, ktorá tryská vysoko do výšky, prelieva sa cez čln a zalieva motor.
Rýchlosť sme znížili na najnižšiu možnú mieru, iba natoľko, aby sme vedeli čln držať špicou proti vlnám. Kormidelník sa zúfalo usiluje dostať z prostriedku Dunaja bližšie k brehu, kde vlny nie sú ani také vysoké a najmä nie také silné.
Ako sa však dostať k brehu, keď musíš čln držať proti vlnám? Ak ho postavíš bokom, prvý náraz vody ťa prevrhne ako hračku.
Jednako riskujeme a obraciame "Kormorána" do šikmého smeru. A potom to prišlo.
Vlny sa natoľko zvýšili a pozdĺžne kolísanie bolo natoľko prudké, že sme zo špice vlny kĺzali takmer kolmým smerom, a tak benzín, ktorý motor dostával z nádrže samospádom, vytiekol z trubky, vedúcej do karburátora nazad do nádrže a motor zhasol.
Bolo nám úzko. Bez motora uprostred besniaceho Dunaja, jeden i druhý breh na päťsto metrov ďaleko!
Stali sme sa hračkou vĺn.
Zavčasu sme si uvedomili, že vyplašené pohľady na to božie dopustenie okolo nás nám nepomôžu.
Bolo treba konať! Rozhodne a rýchlo! Predovšetkým sa pokúsiť znova naštartovať motor a hlavne držať čln proti vlnám.
Do toho prvého, sa pustil kormidelník a do toho druhého my dvaja. S dlhými a ťažkými veslami. Ono sa povie veslovať, ale skús to na člne, ktorý sa tak bláznivo kolíše, že si rád, keď sa udržíš na nohách. A skús to v takom vlnobití! Z troch záberov vesla aspoň dva boli bezvýsledné: alebo náraz vlny veslo zmietol, alebo sa zrazu voda, do ktorej sa malo oprieť, prepadla a záber vyšiel naprázdno.
Napriek nášmu zúfalému veslovaniu sa čln pomaly obracal do smeru vĺn. Do rúk sa nám zahrýzal kŕč.
Vtom zahučal naštartovaný motor! Podarilo sa!
Unavene sadáme na palubu a čln sa pomaly vyrovnáva do správnej polohy. V ústach máme sucho a ruky nám brnia.
Čln sa ďalej zmieta vo vlnách a okolo nás, vyletuje do výšky rozrážaná voda.
A po desiatich - dvanástich metroch motor opäť zhasol! Znova veslá do rúk, znova zúfalé úsilie udržať čln proti vlnám!
Keď sme sa po polhodinovom zápase dostali konečne k brehu, boli sme celkom vyčerpaní.
Mohol som to všetko povedať stručnejšie, proste tak, že košavu sme prežili ťažko a so strachom, ale to by nebolo ono. A hlavne, nemali by ste bližšiu predstavu, ako to bolo pri Baziáši, pri ostrove Košava a nevedeli by ste dosť dobre pochopiť, prečo sme pri kilometri 529 pristáli, priviazali čln všetkými lanami, ktoré sme mali, o vrbiny a čakali v závetrí dlhé hodiny, kým sa Dunaj vyzúri.
Komu by to nedávalo dostatočnú predstavu a kto by to nevedel dosť dobre pochopiť, má ešte jednu možnosť - skúsiť to sám.

.Pripojte komentár

Viac informácií:

Knihy o Dunaji a jeho povodí

Tipy na športovanie a dobrodružný turizmus, outdoorové aktivity

OBJEDNAJTE TU:Order
Vody (Prírodné Krásy Slovenska)
Autor: Ján Hanušin
Cena: 8.95 EUR
Mierka: 0
Kategória: Turistickí sprievodcovia - Slovensko
Vydavateľ: Dajama
Vydanie 1.
Rok vydania: 2009
ISBN: 978-80-89226-75-7
Počet strán: 128
Mäkká väzba
Rozmery: 16.00 x 23.50 cm
Nákupné podmienky
Pozrite ďalšie v kategórii
>> Turistickí sprievodcovia - Slovensko

Vydané: 2010-03-12
Aktualizované: 2010-03-12