"Ona je teraz môj život," povedal o svojej tretej manželke Nelson Mandela. Keď si ju v roku 1998 bral za ženu, bol juhoafrickým prezidentom a mal osemdesiat rokov. Ona s veľkým O, dovŕšila 53. rok a presne vedela, čo robí. Mandela nebol prvým prezidentom, s ktorým uzavrela manželský zväzok. Graca Machelová, ktorá je v Guinnessovej knihe rekordov zapísaná v kategórii osobností modernej spoločnosti pod kurióznym heslom Jediná prvá dáma dvoch krajín, si už pred spolužitím s Mandelom vyskúšala, čo znamená byť manželkou prezidenta. Verne stála po boku mozambického prezidenta Samora Machelu až do októbra 1986, keď zahynul pri leteckej havárii.
Na svet prišla ako posledná zo šiestich detí. Jej otec, metodistický kazateľ, zomrel tri týždne predtým, ako sa narodila. Pred smrťou mal jediné želanie: aby jeho potomok získal univerzitné vzdelanie. Graca sa dostala na lisabonskú univerzitu vďaka cirkevnému štipendiu.
Na univerzite sa zapojila do ilegálneho študentského protikoloniálneho hnutia a keď portugalská tajná polícia odhalila jej skupinu, musela ujsť do Švajčiarska. Hnutie za nezávislosť Mozambiku ju priviedlo do marxistického Mozambického oslobodzovacieho frontu - FRELIMO.
Začiatkom 70. rokov odišla do Tanzánie, kde mal front dva výcvikové tábory pod velením ruských a čínskych veliteľov. Prešla vojenským výcvikom, naučila sa zaobchádzať so zbraňou, ktorú, ako hovorí, nikdy nenamierila proti človeku. A našla aj svoju prvú veľkú lásku. Keď Mozambik v roku 1975 získal nezávislosť, Samora Machel sa stal prezidentom a ona jeho ženou. Neprebrala len rolu prvej dámy, ale aj matky piatich detí svojho manžela, a neskôr aj funkciu ministerky školstva. Priviesť deti zbedačenej krajiny do školských lavíc, bola jej najväčšia životná výzva. Chopila sa jej s obrovskou vervou. Keď krátko po manželovej smrti rezignovala na post ministerky, zanechala za sebou kus práce - 1, 5 milióna detí v škole. V časoch, keď nastúpila do úradu, chodilo do školy len 400-tisíc malých Mozambičanov.
Machelová sa stala známou aj ako autorka správy OSN o stave detskej populácie v Mozambiku. V občianskej vojne tam zomrelo trištvrte milióna detí a najmenej štvrť milióna osirelo. Mozambické siroty tvoria hlavný šík armády detských vojakov, ktorí dodnes umierajú v krvavých konfliktoch po celom africkom kontinente. Štúdia bola publikovaná v roku 1996 a po odoznení na pôde OSN ju nazvali plačom, ktorý tryská priamo zo srdca. Machelová v nej len neplakala, ale aj dôrazne a vecne navrhla sociálne a vzdelávacie programy pre deti. V správe tiež upozornila na pozemné míny, ktorých v krajine ostali asi dva milióny. Jej myšlienka, že krajiny, ktoré profitujú z výroby týchto smrtiacich zbraní, by mali niesť bremeno nákladov za ich odstránenie, sa stala súčasťou niekoľkých medzinárodných zmlúv.
Nikdy sa nezmierila so smrťou prvého manžela. Je presvedčená, že bol zavraždený v sprisahaní, ktorého nitky vedú do Mozambiku, Južnej Afriky a Malawi. Keď svedčila pred komisiou, ktorá vyšetrovala prípad, často ju zaskočili slzy. Rovnako ju zaskočila aj neskorá láska. Vytrvale odmietala komentovať správy o svojom vzťahu k Nelsonovi Mandelovi a dlho nepripúšťala možnosť, že sa stane jeho ženou, ešte kým bude v prezidentskej funkcii. Nakoniec to urobila, vydala sa zaňho v júli 1998, hoci spolu žili už dlho predtým. Mandelu však nikdy nevzala do Mozambiku na tradičné požehnanie zväzku.
(ib)
Pripojte komentár
