Pred rokom na sklonku babieho leta sme na Hohe Wande s Mirom Babickým preliezli šestkovú cestu Hamburger Pfeiler - Hamburgský(?) pilier. Vtedy mi na popis cesty nejako neostal čas, ale kedže na ňu rád spomínam, toto manko teraz dobieham.
Pôvodne bola táto cesta vymyslená tak, že sa začínala komínom, ktorý býval po dažďoch dlho mokrý a za ním nasledovala ďalšia nie veľmi atraktívna dĺžka. V roku 2018 Andreas Baumgartner dal lezcom vianočný darček v podobe novej 40-metrovej prvej dĺžky, ktorá nahrádza predošlé dve dĺžky. Táto päťplusová dĺžka križuje pôvodné línie a vedie cez ďalšie dve zaujímavé platničky.
Keď sme prišli na začiatok Hamburger Pfelier, práve doň nastupoval starší lezec, ktorý tvrdil, že dáva sedmičky. Ale ako druholezec mal na chrbte ruksak a možno preto sa rozliezal hákovaním. Mne táto dĺžka sadla a mal som dobrý pocit aj z toho, že som nezablúdil - najprv som po prelezení prvej stienky išiel nie veľmi lákavým vhĺbením nahor, ale potom som sa vrátil, lebo som si všimol líniu borhákov, ktorá viedla doprava cez dve spomínané lezecky zaujímavé platničky. Keby som bol išiel vhĺbením, tak by som asi odbočil do pôvodnej línie cesty, ktorá je podľa popisov menej pekná.
Mirovi sa ušla 30-metrová druhá dĺžka, ktorá vedie cez pomerne vysokú štvorkovú špáru, ktorá sa nám na jednom mieste obom zdala ťažšia ako ako 4+ uvádzané v tope.
Druhý štand bol už spoločný so starou línou cesty. Urobili sme si ho pri strome pod rampou označenou v tope ako Červená rampa. Rampa naozaj hrá červenkastými, hrdzavými odtieňmi, ale skala je pevná. V jednom, zrejme päťplusovom mieste, som si pomohol chytom v špáre medzi rampou a stienkou naľavo. Ale rampa sa asi dá preliezť po jemných chytoch a stupoch aj bez toho, aby ste sa uchádzali o pomoc špáry.
Na tejto 30-metrovej tretej dĺžke bolo nepríjemné to, že po prelezení rampy ma cesta zaviedla za roh, takže sme sa so spolulezcom ani nevideli, a ani sme sa nepočuli. Napokon sme sa navzájom pokúšali dovtípiť, čo ten druhý môže asi robiť a dopadlo to dobre. Fakt je, že Miro sa ma pokúšal zavolať mobilom, ale ja som bol hnilý dať si dolu ruksak, v ktorom som mal zašitý mobil. Aj prvá dĺžka mala 40 metrov, ale tam sme sa aspoň počuli. Doliezajúceho partnera v nej tiež nebolo vidieť, a ak sa lano naplo, tak som len mohol špekulovať, z akého dôvodu ho zaťažil.
Na Hohe Wande je zrejme všade mobilný signál, prinajmenšom v centrálnej časti pohoria je iste dostupný. Len si treba uložiť mobil šikovnejšie, a nie do ruksaku.
Miro bol vybavený hodinkami, cez ktoré mohol mobilom komunikovať. (To je dobré riešenie, aj keď s hodinkami na ruke by som sa do špároveho lezenia nehrnul.) Čo však s lokalitami, kde nie je mobilný signál?
Zisťoval som, či by sa v lokalitách bez mobilného signálu nedalo spájať mobilom za pomoci bluetooth technológie, ale aplikácia, ktorú som našiel v Google Store (Bluetooth Walkie Talkie & Chat), údajne umožňuje hlasové spojenie len do vzdialenosti 10-12 metrov. Je ale možné, že táto aplikácia umožňuje textové nehlasové spojenie cez bluetooth na väčšie vzdialenosti. Treba vyskúšať.
Na hlasové spojenie cez bluetooth na väčšie vzdialenosti - aj 100 metrov - treba mať zariadenie s bluetooth triedou 1. Bežné smartfóny vraj nebývajú vybavené triedou 1, pretože tá by bola energeticky veľmi náročná. Takže bez vysielačiek to asi nepôjde.
Štvrtá dĺžka sa začína po desaťmetrovom choďáku a vedie 30 metrov pekným štvorkovým pilierom: Po jej dolezení Miro skonštatoval: Škoda, že už ideme do poslednej dĺžky.
Piata dĺžka je šestkovým kľúčikom cesty a po krátkej stienke sa v nej prechádza cez niekoľko dier, vhĺbení smerom doľava, čím sa obchádza nevýrazný previs. Toto finále má len 25 metrov, ale zadok je vo vzduchu a spoďák, ktorý nájdete v jednej z dier, sa vám iste bude páčiť. Bolo to zábavné lezenie na záver, ale ako sme následne zistili, výstup nahor sa celkom ešte neskončil.
Keď sme zbalili lano, zistili sme, že nás čaká ešte nejakých dvesto metrov miestami možno až trojkového terénu, kým naozaj dorazíme na vrchol. Lezecký pár z Čiech, ktorý liezol hneď za nami, išiel tento dolez uviazaný na lane. Neponáhľali sme sa, lebo bolo čo sledovať. Na susednej stene ich priatelia práve preliezali efektne exponovaný traverz v ceste Tirolersteig Mixtüre. Naši českí okololezci ich povzbudzovali a ja som sa cítil ako v lezeckom kine. Na ten traverz v Tirolersteig Mixtüre som napokon našiel spolulezca. Viac o ňom je v článku Vzdušný traverz, že vraj štvorka.
Topo cesty a základné informácie o nej na Bergsteigen.com.
Vydané: 2023-11-09
Aktualizované: 2023-11-09
Kategórie: Horolezectvo