Matterhorn bol ľahší - o lezení cesty King-Kong-Karl na Blechmaueri

"Je to pekné, ale moc ľahké to vyzerá byť. Niečo, kde by bolo aspoň viac pätiek alebo nejaká 6- nemáš náhodou?" - odpísal mi Mišo, keď som ho lanáril na nenáročnú cestu Woachtalkante v rakúskom Höllentali. Vzal som to fatalisticky, čo sa má stať, nech sa stane, aj keď nemám ani nalezené, ani niekdajší morál: "Skúsme King-Kong-Karla." Mišo bol za, 6+ v hodnotení náročnosti tejto stoštyridsaťmetrovej sedemdĺžky sa nezľakol.

Môj niekdajší spolulezec Ďuro mi o ceste dal referenciu, že je to "silové, ale leziteľné". Tušil som za tým tuhý boj. Očakávanie bolo správne, našťastie, Mišo bol lezecky pozitívne naštartovaný a nevzdal to, keď som mu "prepustil" prvé dve ťažké dĺžky v ceste. Pod nimi je prvá dĺžka za 3, ktorá vedie zatrávnenou platňou.

Mišo potom začal vážne liezť a objavovať v druhej dĺžke báječné hlboké madlá, ktorých je v celej ceste hojne. Aj ako druholezec som za ne bol vďačný. A keď neboli pre "celú ruku", tak boli aspoň pre končeky prstov.

Nie sme prví, čo sme po skončení cesty usúdili, že najťažšie miesto je na King-Kongovi v tretej dĺžke. Mišo, ktorý sa čerstvo vrátil z normálky na Matterhorne, utrúsil, že "Matterhorn bol ľahší".

Podľa hodnotenia v sprievodcovi na Bergsteigen.com, sú najťažšie miesta na King-Kongovi za 6+. Keď to porovnávam s malokarpatskými, medenohámrovskými 7-, tak mi vychádza King-Kong podhodnotený. Ale zasa, keď sa dívam na hodnotenia prelezov na slovenskom webe Climb.sk, tak som s týmto názorom osamotený. Zrejme bude problém v mojej lezeckej forme...

Tri nasledujúce ľahšie, maximálne šestkové dĺžky som ťahal ja, štvrtá a piata boli pohodovky, v šiestej som spoznával höllentalský variant Mačacích lávok. Tie lávky na Bláznovi v Malých Karpatoch sa mi zdajú byť ľahšie, aj keď sú dlhšie. V prípade King-Konga nejde ani tak o postup po šikmej rampe ako o výlez nad rampu. Ak by niekto neprišiel na chuť tomuto miestu na King-Kongovi, tak ho ľahko môže obísť po ľahúčkej Jarabekweg, ktorá tu King-Konga dvakrát križuje. Ináč Janoušek na Horyinfo.cz tvrdí, že tie lávky tam nie sú za 6, ale za 6+... Mišo sa potom zahryzol do najdlhšej siedmej dĺžky, ktorá je dolu najprv náročná fyzicky a hore najmä technicky. V jej finále je madiel pomenej.

O ceste sa oprávnene píše, že je dobre odistená. Nie je to však pohodlná hákovačka, pretože nity v najťažších miestach sú od seba pomerne vzdialené. Skala je až na výnimky pevná, občas aj s hodinami. Raz sa nám stalo, že nám na prevlečenie hodín chýbala slučka z tvrdšieho materiálu.

Cesta má štyri dĺžky s ťažšími miestami - až do obtiažnosti 6+ (2., 3., 6. a 7. dĺžka), miestami trocha silovými. Ďalšie tri dĺžky sú ľahšie. Podľa topa spolu 140 metrov lezenia. Cesta vedie nižšou ľavou časťou steny Blechmauer. Pokiaľ nemáte dobre natrénované cesty na úrovni ľahších sedmičiek na slovenských športovkách, tak si v King-Kongovi zabojujete.

Viac: sprievodca na Bergsteigen.com.

Viac o lezení v Raxe, Höllentali

Webkamery - Dolné Rakúsko