Okolo Diabolského ostrova

Náš výlet sme začali pod areálom vodných športov v Čuňove. Plavili sme sa dolu starým korytom Dunaja a krátko po kilometri 1847 sme odbočili na pravom - maďarskom brehu rieky do úzkeho malebného ramena, vďaka ktorému vzniká Diabolský ostrov - Ördög sziget.

Prúd v ramene bol pomerne rýchly a za krátky čas sme sa doplavili k odbočke do sújazeria, ktoré je obľúbeným cieľom maďarských vodákov. Aj keď je jazero priamo napojené na dunajské rameno, napĺňa ho aj prefiltrovaná spodná dunajská voda. A tak je voda v jazere omnoho teplejšia a priezračnejšia ako v rieke.

Jazero je zrejme obľúbeným cieľom maďarských vodákov a cestoviek, ktoré v Maďarsku v hojnom počte prenajímajú kánojky. Do jazera sme sa vplavili rozširujúcim sa kanálom. V pomerne veľkom jazere sme videli len jedno miesto na pristátie, ktoré už bolo obsadené, a tak sme sa po rýchlej obhliadke vrátili do kanála, ktorým sme tam priplavili. Tam sme našli viacero dobrých miest na krátke táborenie a okúpanie sa.

Podľa mapy mali byť na ramene, do ktorého sme sa z jazera vrátili, rýchle miesta. Asi najrýchlejšia je voda priamo pod odbočkou do ramena, a nie všetci turisti, ktorých tam vozia maďarské cestovky, zvládavajú plavbu proti prúdu. Ale aj keď sa im to nepodarí, berú to - ako je vidieť na snímke - s humorom.

Pomerne rýchlym prúdom sme sa plavili dolu ramenom a postupne sme minuli dva prítoky z Dunaja. Napokon sme sa dostali na ramennú križovatku. Ak na nej odbočíte doľava, ako sme urobili aj my, dostanete sa zakrátko k mostu, ktorý vedie k vododohospodárskej stavbe v Dunakility. Kolos, ktorý tam stojí, mal byť súčasťou nezrealizovaného spoločného slovensko-maďarského vodného diela. Treba vidieť.

Za mostom je Vadvíz Kemping - čiže Kemping pri divokej vode.

Na brehu sa sušili desiatky kánojek, čapovali tam pivo a v tieni stromov stáli stany. Všeobecnú pozornosť vzbudzoval dlhý strom, na ktorom sa ako lastovičky po drôte posúvali veľkí i malí skokani do vody. K dispozícii je tam aj ubytovanie pod strechou. Do kempingu sa dá dostať aj autom - nájdete ho na ceste, ktorá smeruje z Dunakiliti k Dunaju.

Z kempingu je možné pokračovať dolu Dunajom viacerými smermi. Obľúbenejšou variantou je odbočenie južným smerom na Dunasziget. Mapa zobrazuje cieľové táborisko v Dunaszigete.

Trasa výletu z Čuňova do kempingu v Dunazsigete je popísaná aj so súradnicami vo fotoreportáži Proti vetru i proti prúdu.

Trasa výletu popísaná nižšie išla iným smerom, pozdĺž starého koryta Dunaja.

Od kempingu sme sa plavili ramenami ďalej rovnobežne s prúdom Dunaja. Asi po dvoch kilometroch sme narazili na prvú, dohladka vybetónovanú prehrádzku, cez ktorú sme poľahky preniesli kánojky.

Po pár sto metroch sa ramená začali zužovať a napokon sme prišli na miesto, kde sme pre prechod do ďalšieho ramena našli iba úzky prieliv medzi kameňmi. O to to bolo zábavnejšie.

Ramená sa potom rozširovali a došli sme k miestu, kde sa dajú preniesť lode do starého koryta Dunaja. Je to na kilometri 1837. Plavili sme sa popri ostrove so štrkovými jazykmi dolu Dunajom a na kilometri 1835 sme cez známu bahnistú zátočinu prešli na slovenskú stranu.

Po smaragdovej vode v ramene pri Vojčianskom jazere sme pokračovali až k cieľu - Šípovej hati pri Šulianskom jazere.

Pôvodne sme chceli končiť pri Vojčianskom jazere, ale tam sme sa autami nevedeli dostať k vode kvôli plotu okolo osady víkendových domcov. "Len na povolenie," oznámili nám SBS-kári pri bráne.

Ak by niekto chcel maďarskými ramenami pokračovať aj poniže kilometra 1837, informácie nájde v článku Ako sme si užívali Schengen: Malý maďarský okruh.