Panoráma.sk
Kníhkupectvo
Sprievodca
Noviny
Kontakty
Slovakia Document Store - Logo
Dnes je 16.1.2018
Vyhľadávanie / Search
Počasie
Kurzy: 1 EUR = 1.2137USD   25.521CZK   0.88983GBP   308.74HUF   4.1722PLN   7.4454HRK . . . viac

Sám s kajakom z Bratislavy do Bratislavy cez Neusiedler See - 1. časť

Autoportrét z páľavy Neusiedlerského jazera
Autoportrét z páľavy Neusiedlerského jazera.

Bratislavská expedícia roka 2014. Tak by sme mohli označiť výpravu Jána Krajčíka z Bratislavy do Neusiedlerského jazera na kajaku. Jano ju podrobne popisuje v seriáli článkov, ktorý dnes začíname uverejňovať.

Tri krajiny, päť riek a jedno jazero bez auta

Bratislava – Dunaj – Mošonský Dunaj – Rábca – Hansági focsatorna – Neusiedler See – Leitha – Dunaj – Bratislava.

249 km po vode, 13 prenášok, 25 km ťahania na kolieskach – spolu 6 dní a 3 hod.

7. - 13. júna 2014, na morskom kajaku Prijon Kodiak.

Červenou farbou sú na mapke vyznačené prenášky.

Z Bratislavy na Neusiedler See a nazad - mapka

Tento nápad na kajakársky okruh som dostal už asi pred rokom pri štúdiu mapy: štart aj cieľ na Karloveskom ramene, žiadna doprava autom a prepojenie našej úžasnej rieky – Dunaja a nášho najbližšieho „mora“ - Neziderského jazera. S prekvapením som zistil, že by to mohlo ísť z Mošonského Dunaja proti prúdu riečky Rábca a ďalej kanálom Hansági Focsatorna, ktorý tvorí jediný (a tiež regulovaný) prítok i odtok Neziderského jazera. Zo štúdia maps.google to vyzeralo byť celkom sľubné, samozrejme s x prenáškami. Kontaktoval som aj maďarských vodákov, či je ten prechod splavný, ale nevedeli a ich rada bola: vyskúšaj!

Cesta späť sa ukazovala možná po riečke Leitha s dvomi veľkými prenáškami: 14 a 8 km, čo by pri dobrých kolieskach nemuselo byť až tak veľa. Po testovacom ťahaní na ceste k Botanickej záhrade s mojimi malými kolieskami som si uvedomil, že treba ešte koncové koliesko, ktoré zabráni šúchaniu konca dlhého morského kajaku o zem a pokiaľ možno i väčšie hlavné kolieska s ložiskami. Zasvätil som do nápadu kamaráta z nášho klubu Joža Benčúrika, ktorý mi šikovne a rýchlo koncové koliesko vyrobil a pomohol s puzdrom do otvoreného ložiska na väčších kolieskach.

V duchu som hľadal vhodných partnerov, ale uvedomil som si, že na takúto bláznivú akciu ťažko niekoho známeho nahovorím. A tiež mi nebolo proti srsti užiť si trochu samoty a sebestačnosti. Nevedel som vopred, kde presne budem nocovať, ale plán bol zhruba 9 dní. Neistý bol hlavne neznámy prechod Mošonský Dunaj-Neziderské jazero a horný úsek Leithy, ktorý sa bežne nesplavuje. No a Neziderské jazero vie tiež vystrčiť rožky, keď poriadne zafúka a z pokojnej vodnej plochy sa stáva rozbúrené more.

Deň 1 Bratislava - Halászi

Prichádzam ráno na bicykli do nášho Kanoistického klubu Karlova Ves a balím si veci. Trvá to dosť dlho, navyše sa mi kdesi stratil kľúč od pádla. Vyrážam až o 11:00 a pre istotu vypádlujem hore ramienkom do hlavného Dunaja, aby som mohol ešte na mieste mohol upraviť prípadné nedostatky a ľahko sa vrátiť. Všetko v poriadku a moje vodácke dobrodružstvo sa začína.


Prvé metre po Dunaji.

Vychutnávam si rýchlu plavbu po prúde cez mesto, Starý most už len ako piliere. Kdesi pri Rusovciach sa náhodne na kus cesty pripája Ivan z Hainburgu, ktorý má namierené na kajaku do Gabčíkova. Dáme sa do reči a Ivan ma varuje pred južnou časťou Neziderského jazera (Silber See), kde je prísna vtáčia rezervácia.

Lovím z Dunaja odpad – nenávidím nezálohované plastové a plechové fľaše a sáčky! Plechovka akéhosi rakúskeho energetického nápoja je neporušená – možno sa mi ešte zíde...

Nad Čunovom sa zase rozdeľujeme, ja smerujem vpravo k prvej prenáške do Mošonského Dunaja. Trochu ošemetné pristávanie priamo na hrádzi. Besná horúčava a pelotón rútiacich sa cyklistov po hrádzi (Okolo Slovenska?) s ešte väčšou hordou doprevádzajúcich motoriek a áut. Pripadá mi to akési obludné v porovnaní so slobodným a sebestačným športom malých skupiniek mojich priateľov v prírode, či už peši, na vode alebo na bicykli, ale hlavne bez vrčiacich a smradiacich motorov.

Spomienka na pohraničníkov so samopalmi

Spomínam si, ako to tu vyzeralo ešte pred prehradením Dunaja: Mošonský Dunaj sa tu prirodzene oddeľoval z hlavného toku, prúd bol rýchly, a vytváral divoké ostrovy. Okolo roku 1975 sme pri splave do Komárna vošli do Mošonského ramena, pretože sme verili mape, podľa ktorej sa dalo pomedzi ostrovy zase vrátiť do Dunaja ešte pred hranicou s Maďarskom. Ani po dlhšom čase však žiadne rameno doľava neodbočovalo a tak sme pristáli na ľavom brehu a skúmali možný prechod po zemi. Po chvíli na nás nabehla PSVB (Pomocná stráž Verejnej bezpečnosti) a potom nás zajali pohraničiari a na terénnom gazíku a pod natiahnutými samopalmi nás eskortovali na strážnicu do Čunova. Tam nás po jednom vypočúvali a až po dlhom vysvetľovaní pustili a zaviezli naspäť k našim kanoe. Vypádlovať naspäť proti prúdu do Dunaja bola riadna makačka...

Začínajú sa útoky komárov

Hľadám rozumnú možnosť na prenášku: rozhodujem sa pre pravý breh. Kajak naväzujem na kolieska, prekrižujem hrádzu a lesnou cestou sa snažím priblížiť k Mošonskému Dunaju. Začínajú útoky komárov, ktoré ma odteraz budú sprevádzať celých 6 dní. Asi po 300 m narazím v tejto džungli na maringotku nejakého rybára, kde je prijateľný prístup k vode. Navyše aj stôl a lavička a tak komfortne obedujem a ďakujem v duchu neznámemu rybárovi.

Hoci som len 20 km od centra Bratislavy, cítim sa zrazu ako v úplnej divočine. Rieka je tu veľmi pekná, pôžitok pádlovať. Bohužiaľ po asi 1,5 km ďalšia prenáška. Pristávam v predstihu na pravom brehu, pretože prúd sa zrýchľuje a ťahá do hrozivého tunela stavidla. Ťahať pomocou lana plný kajak strmým brehom z vody je pre jedného človeka nemožné a tak musím kajak aspoň čiastočne odľahčiť. Asi 150 m na kolieskach v divokom teréne a už je tu vysoká a strmá hrádza. Síce so schodmi, ale po oboch stranách ostré lomové kamene. Kajak musím kompletne vyložiť, prázdny má 27 kg a vytiahnuť na hrádzu. Potom povynášať batožinu (asi 30 kg) a znovu naložiť. To všetko v páliacom slnku a s útočiacimi komármi.


2. prenáška - Régi Rajkai zsilip

Napriek tomu to beriem celkom pozitívne. Nápisy na stavidle sú v maďarčine: Régi Rajkai zsilip a tak už viem, že som už prekročil hranicu. Našťastie na druhú stranu ide z hrádze pohodlná prašná cesta, takže kajak naväzujem na kolieska, nakladám a ťahám asi 150 m ešte aj cez most na priesakovom kanáli (Homokparti zsilip), ktorý sa tu spája s Mošonským Dunajom a nakladám pomerne pohodlne na vodu na pravom brehu. Táto 2. prenáška mi zabrala asi 1,5 hod. Chrbát dostal zabrať a kríže začínajú bolieť – aj pri pádlovaní. Napriek tomu si jazdu vychutnávam – kajak sa krásne kĺže po prúde.

Na Mošonskom Dunaji s volavkami a bobrami

Rieka je umelo narovnaná, ale aj tak pekná. Po 2 km vpravo odbočuje ramienko-skratka, treba ísť ale ďalej rovno, až sa ukáže ďalšie stavidlo za ktorým pokračuje kanál Szivargo-csatorna. Ešte pred ním odbočiť vpravo a prísť k stavidlu Vígh zsilip, pod ktorým sa bežne začína splav Mošonského Dunaja pri Rajke. Prenáška je tu úplne luxusná po pravom brehu s nájazdovými rampami – vidno, že tu mysleli aj na vodákov. Ani nešpekulujem, či nesplaviť otvorené stavidlo, čo je síce prísne zakázané, ale tu by to išlo asi celkom ľahko. Kdesi som čítal, že stavidlá sa môžu zatvoriť aj automaticky – nebolo by to práve príjemné nechať sa tam pridláviť. Nasadanie na vodu je trochu problematické v silnom protiprúde, ktorý ťahá do výtoku z tunela stavidla. Pádlujem ďalej bez prestávky ďalších 27 km po krásnej, prirodzene meandrujúcej rieke do kempu v Halaszi. Začína sa už šeriť, ale rieka je večer (a tiež ráno) najkrajšia. Veľa vtákov (volavky s krivým krkom) – lietajú predo mnou po prúde, akoby sa predvádzali. Občas počujem od brehu silné čľupnutie, akoby skočil do vody človek. Nič už ale nevidím – tipujem na bobra. Dolámaný pristávam pred deviatou pri kempe. Inak výborná reštaurácia je zavretá a tak si varím polievku a trochu sa bavím s mladými viedenskými vodákmi. Medzitým aj recepcia kempu zavrela svoj predaj nápojov a tak zostávam bez vytúženého piva. Staviam stan a mám toho na dnes dosť: 52 km po vode + 3 prenášky. Zaspávam spánkom spravodlivých.

Dnešné skóre: 52 km po vode, 1 km po suchu a 3 prenášky.

Deň 2 Halászi - Dunaszentpál

Ráno vstávam asi o 7:00 a v nasledujúcich dňoch budem tento čas stále zlepšovať. Ráno je krásne, robím si raňajky v pohodlí stola a lavičky. Najprv si ale rozcvičím chrbát, cítim sa výborne a teším sa na pokračovanie rieky, aj keď to dnes bude známa a jednoduchá trasa. Maďarskí vodáci, ktorých z videnia poznám z TIDky 2013 (Tour International Danubien - medzinárodné splavy Dunaja. Pozn. red.) mi núkajú pálinku a čudujú sa, že idem rovno z Bratislavy.


Ráno v Halászi

Vychutnávam si číre pádlovanie po pokojnej rieke. Sprava prítok Leithy a prechádzam cez Mosonmagyaróvár. 4. prenáška na konci mesta je veľmi pohodlná: 7 m ťahania bez prevýšenia, ani nevyberám kolieska.


Štvrtá prenáška v Mosonmagyarovári

Ďalej svižný prúd. Zastavujem okolo 12. hod na dlhšiu pauzu pri rybárskej chatke: je v lese, množstvo komárov, musím si obliecť dlhé nohavice, podkolienky, flisovú mikinu, aj keď je strašne horúco. Na tvár a ruky ešte repelent. Chrbát potrebuje oddych a naťahujem sa na lavicu. Dám si v Dunaji ulovenú plechovku energetického nápoja, ktorý ale účinkuje tak, že zaspím! Zobudím sa na hlasy: po prúde krásne šuštia kanoe a Maďari, ktorých som ráno stretol v kempe ma zdravia. Bol som tu skoro 2 hodiny a stálo to za to. S chuťou pádlujem ďalej a postupne zas všetkých dobieham.

V kempe Cvika v Kimle

Zastavujem až v kempe Cvika v Kimle. Krásne miesto. Pivo výborne chutí a pýtam si "rigó jancsi" - zákusok z mojej učebnice maďarčiny, ktorý chcem ochutnať. Síce nemajú nič na zjedenie, ale pani Cviková(?) sa nado mnou zľutuje a prinesie mi koláč vlastnej výroby ako prezent. Pred štartom si ešte zaplávam v sviežej vode a pádlujem ďalej. Čoskoro nastupuje krásna večerná atmosféra. V Mecseri sa robia protipovodňové hrádze a na kempovanie to tu nie je, a tak pokračujem do mini-kempu v Dunaszentpáli. Konečne pivo v bufete a profitujem znovu z mojich začiatočníckych znalostí maďarčiny, keď si vyberám: sendvics sonkát vagy gombos(?).

Dokonca mám čas si trochu pozrieť obec. Dozvedám sa, že po tureckých vojnách sa sem presídlili aj Slováci - severná časť obce sa stále volá podľa nich. Keď tu táborili napoleonské vojská po dobytí Viedne, našli dôstojníci u vojakov korisť zo Schonbrunnu a hodili ju do studne – odvtedy sa volá Francúzska.

Staviam len vnútorný stan ako ochranu pred komármi, ktoré sú tu dosť zlé.

Dnešné skóre: 51 km po vode, 1 prenáška.


Kemp v Dunaszentpáli

Ján Krajčík (medzititulky redakcia)

Vydané: 28. 12. 2014
Aktualizované: 28. 12. 2014
Komentáre cez Facebook
Kalendár - rýmovačky k meninám, informácie o kalendárových zvykoch
Reklama
Mailujte adresu stránky

<< Back / Nazad  
© Copyright 1998 - 2016, Panoráma.sk
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo dalšie šírenie textov a fotografií zo stránok Panorámy.sk bez predchádzajúceho písomného súhlasu Panorámy.sk je porušením autorského zákona.
Partneri Panorámy.sk používajú cookies. Používaním stránok dávate súhlas s ich zapisovaním do Vášho zariadenia.