 Pred Popolcovou (škaredou) stredou bývajú najbujarejšie zábavy. Podľa tradícií sa potom sa začína 40-dňový veľkonočný pôst. Podobne ako Veľká noc je aj Popolcová streda pohyblivý sviatok, tohto roku pripadá na 9. marca.
Od Fašiang do Veľkej noci,
vinšujem vám kratšej noci,
cez deň slnka teplyho
a zdravička pevnyho!
Fašiangy sa krátia,
viac sa už nevrátia!
Etnomuzikológ Ondrej Demo v publikácii venovanej rodnej obci Branovo píše, že na záver fašiangov tanečné zábavy a obchôdzky ovládli dedinu na 3 - 4 dni. Škoda, že podľa Dema táto tradícia od polovice 20. storočia postupne zanikala. Ako to v Branove vyzeralo, keď boli ešte kalendárové obyčaje živé, sa dozvieme z nasledujúcich riadkov:
V poslednú predpôstnu nedeľu po omši mládenci pri prvom stretnutí s muzikou zatancovali pár verbunkov ako nápadný začiatok fašiangových zábav. Až popoludní bola prvá riadna fašiangová muzika. V utorok popoludní bola opäť tanečná zábava. Počas nej starší mládenci drevenými britvami žartovne "holili" pintárov, dorastajúcich mládencov, na znak dosiahnutia dospelosti.
Pri tomto obrade dvaja starší mládenci boli preoblečení za holičov v bielych plášťoch, mali veľké drevené britvy a veľké štetky na holenie ako na bielenie stien. Namiesto mydla mali v miske roztrepané bielko z vajec. Pintárov, čo im fúziky šibali pod nosom, posadili do radu na stoličky, okolo krku im omotali uterák a so štetkou ná vápno im začali mydliť tváre. Veľké drevené britvy im pribrusoval brusič - preoblečený vandrovník, na kolese vyvráteného tragača. Starší mládenci držali hlavy pintárov a holiči ich s drevenými britvami nemilosrdne drali, škriabali, holili.
Po vyhlásení tanca pre pintárov museli títo vziať do tanca staršie dievky a preukázať svoju šikovnosť v tanci. A to bolo smiechu, keď ich staršie dievky k tancu priúčali a vrteli ako medvedíkov. V ten večer fašiangy vrcholili.
| 
