Panoráma.sk
Kníhkupectvo
Sprievodca
Noviny
Kontakty
Slovakia Document Store - Logo
Dnes je 26.7.2017
Vyhľadávanie / Search
Počasie
Kurzy: 1 EUR = 1.1648USD   26.024CZK   0.89350GBP   305.15HUF   4.2408PLN   7.4098HRK . . . viac

Rozhovor s Branislavom Pastorom o výstupe na ôsmu najvyššiu horu sveta Manaslu

Manaslu

Slovenský horolezec Branislav Pastor vystúpil dvadsiateho piateho septembra 2013 na ôsmu najvyššiu horu sveta Manaslu, vysokú 8163 metrov. Pri zostupe zažíval dramatické chvíle, aj keď on sám svoje zážitky nedramatizuje. O výstupe na Manaslu sa s ním pre Outdoor Revue porozprával Jarýk Stejskal.

Na snímke je Braňo Pástor kúsok pod vrcholom Manaslu.

Po dvoch neúspešných pokusoch - Broad Peak (2010) a Čo Oju (2011), sa ti do tretice podarilo vystúpiť na Manaslu. Splnil sa ti sen? Si spokojný?

Predchádzajúce pokusy by som nenazval neúspešné. Na Broade, som vďaka nepozornosti skončil tesne pod Rocky Summit a na druhý pokus nám to s Jurom fakt šliapalo... akurát nevyšlo počko. A na Čo Oju, zase zdravie. To všetko patrí k získavaniu skúseností. A pokory. Myslím, že obe expedície boli úspešné, akurát ja som nebol na vrchole. Keby sa nám podarilo na Manaslu vystúpiť spolu, to by bolo super. Takto som bol sám a nebolo to úplne ono. Veľa vecí nebolo tak, ako som si predstavoval.

Čo rozhodlo o tom, že sa to podarilo? Predošlé skúsenosti, lepšia príprava, šťastie, dobré podmienky, dobrý spolulezec, to že si sa dal ostrihať?

Asi spolulezec, na ktorého je spoľah. Spoločne ukutý plán, ktorý nenarušilo počasie, choroba alebo iná nepriazeň. A čo sa týka vlasov, myslím, že s vlasmi po zadok by som už len ten daždivý trek neprežil. Čiže vlastne všetko, čo si povedal.

Ako si sa doma pripravoval?

Veľa výletov skončilo nosením 2-ročného syna Leona na rukách, alebo v nosiči. A k tomu behanie a neustály pocit nedostatočnej pripravenosti.

Koľko to celé stálo a ako si zháňal peniaze?

Po postupnom zrušení všetkých prísľubov od sponzorov, zostal mi len milujúci sponzor (otec), ktorý ma trochu založil a tiež podpora cez náš klub.

Áno, ale informácia pre tých, čo snívajú o niečom podobnom, koľko to celé stálo?

Cena za expedíciu a kompletný servis, je okolo 5000 – 5500 Eur (nekomerčná expedícia, závisí ešte podľa počtu ľudí na permite), komerčne je to okolo 15 000 Eur, bez Šerpov a tuším aj bez kyslíka. Plus samozrejme letenka a osobná výbava.

Čo na to rodina?

Myslím, že pohoda. Musím povedať, že Baša to obdivuhodne zvládla. A to sme sa s Jurom definitívne rozhodli, že by sme teda naozaj išli iba dva týždne pred odletom.

Manaslu

Koľko ľudí sa zišlo v BC?

Mnoho... Túto sezónu Číňania uzavreli oblasť Čo Oju. Takže množstvo komerčných sa presunulo práve pod Manaslu. Počul som, že po našom odchode ich ešte mnoho pribudlo. My sme mali šťastie, že v C1 a C2 sme stany stavali ako prví, takže zo začiatku sme boli na kopci iba my a Šerpovia.

Akí to boli ľudia, z akých krajín, koľko nepálskeho personálu?

V poslednej dedine pred BC sme stretli 40-člennú expedíciu z Japonska. Postupne prilietávali vrtuľníkom, do ktorého sa zmestili maximálne traja. Každý deň priamy prenos do TV, niekoľko hexacopterov, quadcopterov na natáčanie záberov z výšky a množstvo inej elektroniky... Materiál im nieslo 250 nosičov. Čisté megalomanstvo. A potom sa v BC učili žumarovať a zlanovať. Ďalej množstvo štandardných klientov (USA, GB, Fr…), na každého jeden, prípadne dvaja Šerpovia. Ale aj takým bolo občas treba ukázať, ako založiť žumar, či osmu. Veľkou novinkou pre mňa bolo, že niektoré expedície mali aj v C1 kuchynský stan a kuchára. Iné nekomerčné expedície, okrem našej, sme nevideli. Ale to neznamená, že tam neprišli po našom odchode...

Hexacoptery, quadcoptery – to sú hádam malé vrtuľníky riadené zo zeme rádiom. Na čo to používali? Aký to malo dosah?

Natáčali letecké zábery nad BC a C1. Či aj vyššie, neviem. Dosah odhadujem asi na 50 metrov, ale či to nedá aj viac..., neviem.

Čo ste robili po večeroch?

V KTM sme odmietli "heating" do spoločenského stanu, čo sa ukázalo ako chyba. Nechcelo sa nám tam klepať kosu a ani vysedávať v páperí. Aj tak sme sa väčšinou rozprávali cez deň. Takže, po večeri jeden, prípadne dva-tri štamprlíky a každý do stanu. Juraj čítal knihy na Kindli a ja sudoku, krížovky, počúval hudbu a učil som sa trochu aj angličtinu. Ale naozaj iba trochu...

Manaslu

Predstav nám váš tím. Mali ste Šerpov, kuchára? Akí boli?

Juraj Rebro - môj obľúbený spolulezec, s ktorým máme rovnaké názory na hory, hodnoty, zážitky, bivaky... a vlastne všetko to dobré, čo sa o spolulezcoch hovorí. Ešte sa nám tuším nepodarilo pohádať... alebo som na to zabudol. Kumar - náš kuchár a BC manager, úžasný človek, ktorý každého poznal a všetko vedel ihneď vybaviť. A varil ako malý boh. Inak zhodou okolností, jeho prvá expedícia, kde bol ešte ako "kitchen boy", bola tvoja expedícia na Kanč v roku 1997. Parkas - pomocník kuchára, kuchtík, mladý človek neurčitého veku, s tajomným hlasom, ktorý sme počuli asi 5x za celú expedíciu. Celý čas chodil v šľapkách a bosý, počas treku, v BC, v daždi, snežení, pri +20 ako aj pri -20... zrejme preto, že topánky mal väčšie aspoň o 3 čísla.

Akú ste zvolili taktiku? Dohodli ste sa na spolupráci s inou výpravou?

Nedohadovali sme sa s nikým. Asi najväčšia komerčná expedícia mala platenú predpoveď, ktorej sa snažili všetci prispôsobiť. Naša taktika bola jednoduchá. Koľko dní mimo BC, toľko dní v BC. Čo sme ešte skrátili tým, že do BC sme z výškových táborov schádzali skoro ráno. Tak, aby sme si dali raňajky a ostatok dňa už restovali.

Aké bolo počasie a podmienky v stene?

Počasie na kopci, ako z príručky pre horolezcov v kapitole "Kedy vyraziť na túru". Celý trek pršalo, v BC už super. Hoci monzún ešte neskončil. Dosť chladno, občasné sneženie, nič dramatické, rovnako na celom kopci. Najdôležitejšie bolo, že skoro celý čas nefúkalo. Čiže všetko, čo sa vraví o džungľových kopcoch, neplatilo.

Ako prebehla vaša aklimatizácia?
Manaslu je poctivo vyšliapaný kopec. Trek začína vo výške 530 m nad morom. BC je vo výške okolo 4600 m a ide sa v džungli 4-10 dní, vo výške do 2500 m. Čiže aklimatizáciu sme začali až v poslednej dedine Sama Gao v 3500 m. Následne BC a potom už klasika. Vynáška so zásobami a s postavením stanu, dolu, do BC. Oddych, výšľap, spánok, postaviť ďalší tábor, spánok v nižšom tábore a ráno do BC. A tak ďalej.
Koľko ste si pripravili výškových táborov? Museli ste aj ťahať fixné laná? Boli ste stále na čele?
Výškové tábory sme mali 4. Prvé 3 sme spravili počas aklimatizácie. Na summit push sme zbalili stan v dvojke a presunuli ho do štvorky (7400 m). Na čele sme boli len do vybudovania C2. Šerpovia pracovali na "zmeny", takže nás dobehli v C3.
Jednalo sa o Šerpov komerčných expedícií?
Áno. Nekomerční sme boli dovtedy iba my.
Aká bola obťažnosť? Dali sa použiť aj lyže?
Bol som prekvapený. Myslím, že kto lezie aj v zime, by nemal mať problém. Maximálna strmosť okolo 80 stupňov. Nebezpečenstvo na kopci ma prekvapilo najviac. Vlastne jediný bezpečný terén je v úseku C4 – summit - C4. Inak človek už skoro z BC kľučkuje medzi trhlinami a stále niečo skáče. Cesta z C1 do C4 vedie medzi a pod serakmi. Mali sme aj lyže, ale reálne sa dalo lyžovať 100 m spod vrcholu do C3. Boli tam aj lyžiari, čo sa trápili na čiernom ľadovci pri BC.
Manaslu

Čo ste jedli, okrem umelej výškovej stravy boli aj klobásky a slaninka?

Vákuovo balenú výškovú stravu sme nejedli. Náš kuchár Kumar nám spravil do sáčkov rizoto, zemiaky, uvaril vajíčka na tvrdo a my sme si to v táboroch len ohriali v hrnci, zamiešali zo šunkou z konzervy a nedeľný obed (večera) bola hotová. S klobáskami sme mali trochu problém, v sudoch pri 30-stupňových teplotách počas treku, nevydržali všetky.

Aké ste mali topánky, oblečenie, stany, spacáky? Čo fungovalo, čo nie?

Nedám dopustiť na výškové topánky Olympus, oblečenie vačšinou Marmot, doplnené "kto, čo mal", stany Pinguin, ktoré si všetci chodili pri summit day fotiť. Totiž vždy, keď sme prišli do tábora, mali klienti vďaka Šerpom odhádzané stany. Iba naše čakali pod záľahou snehu. A tak po odhrabaní, som vliezol dnu, zatlačil (do stropu) a stan stál ako nový. Ešte aj sucho v ňom bolo. Boli sme naozaj milo prekvapení. A čo nefungovalo? Všetko sme mali odskúšané z minulosti, takže nejaké veľké prekvapenia sa nekonali. Vlastne som hneď v C1 zlomil lopatu a v C3 mi ostali nožičky z variča v ruke. Inak tuším všetko fungovalo.

Manaslu

Ako ste si naplánovali vrcholový útok?

Na útok sme išli deň po ostatných. Takže BC - C2, C2 - C3, C3 - C4, summit.

Koľko asi bolo tých ostatných?

Celkovo to mohlo byť aj 50 ľudí.

Aká bola realita? Keď môžeš popísať vrcholový deň? Vyrážali ste na vrchol sami?

Realita bola, ako som povedal. Vrcholový deň, začal podľa plánu. Vstali sme tuším o 1:00 - varenie, obúvanie... však to poznáš. Chceli sme ísť s ostatnými, ale stalo sa to, čomu som nikdy nerozumel, ako sa to môže stať (a stáva sa to aj iným). Jurovi nešli nasadiť mačky. Proste akty X. Takže sme vyrážali možno až okolo pol tretej.

Za akých okoľností sa otočil Juraj a kedy?

Juraj je zásadový matfyzák. Išiel za mnou asi 100 m, keď som počul vo vysielačke, že to do 14:00 nedá a tak sa točí. Proste pravidlá a zásady. Ja som mu odpovedal, že ak do 15:00 nevyjdem, točím tiež. Lenze o 15:00 som videl vrchol... a tak som sa neotočil.

Manaslu
Manaslu

Z fotografií vidno, že si bol na vrchole sám. Aký to bol pocit? Necítil si sa opustený? Ako dlho si sa zdržal? Mal si pripravený nejaký rituál?

Áno. Na vršku som bol posledný, o 15:40. Bol som tam do 10 minút. Vyhodil som motlitebné lístky, priviazal šerpskú šatku, spravil pár fotiek. Rituál som nerituálil. Necítil som sa sám, keďže som šliapal stopu ešte piatim ľuďom a čakal som, že prídu ku mne. Len oni si dali vrchol asi 50 –100 m odo mňa. A asi 30 – 40 m podo mnou.

Koľko ľudí bolo v ten deň na vrchole? A fúkalo, keď si musel prešľapávať stopu?

Myslím, že 29, ale nie som si istý. Nefúkalo, teda aspoň nie tak, že by to stálo za zmienku. Svah bol dosť strmý a stopa po zostupujúcich bola rozrytá a nepoužiteľná. Takže bolo jednoduchšie šliapať novú stopu v prašane o meter vedľa.

Hovorí sa, že niekedy je zostup náročnejší, než vlastný výstup. Čo ty na to?

Pre mňa určite. Keď všetko "hraje", výstup je ok. Zostup bol horší - začal som schádzať a povedal som si, že aspoň dole nepôjdem sám. No kým som zišiel k ostatným, vytiahli traja lyže a zmizli. Zvyšní dvaja boli Šerpovia s kyslíkom a išli dolu rovnako rýcho, ako lyžiari. Až vtedy som sa naozaj cítil osamelý.

Počul som, že tvoj zostup bol nakoniec dosť komplikovaný. Ako to bolo?

V horných partiách bol špagát a tak na karabíne som celkom fičal. Výhoda bola, že som celý čas z vrchu videl C4, ktorý je inak za kopcom. Nad C4 je niekoľko veľkých rozľahlých plát. Zotmelo sa a svetlá v C4 nebolo vidieť. Špagát skončil. Predposledné plató bolo mierne do kopca. Stopy nikde, alebo skôr všade. Stratil som smer, alebo skôr som bol presvedčený, že som C4 podbehol zľava, hoci v skutočnosti som bol nad ním. Otočil som sa po vysielačkovom dohovore z Jurom, že pôjdem vyššie a uvidím svetlo a zostúpim správne, alebo narazím na pokračovanie fixu, proste že nájdem cestu.

GPS si nepoužíval? Juraj ťa čakal v C4 (7400)? A ako to dopadlo?

GPS som mal, ale spomenul som si na neho, až asi okolo ôsmej. Nemal som dobre zaznačený výstup, nezmenil som farbu pre zostup. Takže som mal naznačené neskutočné klbko čiar, kade som chodil. Na ďalší deň už GPS nebolo. Ale v Káthmandu sme ho reštartli a bolo to celkom zaujímavé pozeranie.

A ako to pokračovalo?

Postupne som vystúpal až do 7900 m po zmesi stôp, odkiaľ som už mal dávno vidieť tábor. Ale nevidel. Dostal som sa na sever. O 1:00 v noci som vykopal záhrab v sedielku, medzi dvoma vežami a perfektne sa vyspal. Ráno o šiestej som pochopil, že sa nezorientujem - videl som do severnej steny - pre mňa úplne neznámy pohľad. Začal som zostupovať a hľadal som nejaký známy orientačný bod. Viditeľnosť sa poobede pokazila. Bál som sa, aby som niekde nespadol. Moja situácia sa ani v tento deň príliš nezlepšila. Druhý bivak som mal vo výške okolo 7600 m. Bol som na tom horšie, keďže som nepil a nejedol. Ale neupadal som na duchu. Nepripúšťal som si myšlienku, že by som tam zostal. Noc už bola horšia, ale ešte sa to dalo. Juro čakal prvú noc vo štvorke, hľadal ma – blikal, volal. Celú noc. Vraj mu aj vynadali, že čo buntoší. Ďalší deň mu Kumar povedal, aby išiel dole, že len míňa jedlo a bomby. Navaril, pripravil stan aj veci pre mňa a išiel dolu.

Mal si s ním spojenie vysielačkou? Myslíš, že problémy s orientáciou boli následkom vyčerpania a pôsobením výšky? Nad sedemtisíc si bol už 3. deň. Či štvrtý?

Spojenie som mal len v "summit day", do prvého bivaku. Myslím, že výšku som začal cítiť asi až pri kopaní druhého bivaku. Nemyslím fyzicky, ale skôr triezve uvažovanie. Nad sedemtisíc som bol vlastne tri a pol dňa. Ráno som už vedel, že sa musím nejako rozhodnúť a tak som si vybral tri cesty na zostup. Prvú som vyskúšal a keď sa ľadovec zalomil dolu, necítil som sa na to a radšej som sa vrátil. Pri šliapaní k druhej možnej ceste sa mi zdalo, že vidím žltú bundu na obzore mojej tretej varianty zostupu. Keďže som si uvedomoval, že nie som úplne ok, neprikladal som tomu význam. No za chvíľu pribudla iná bunda a zistil som, že sú to Šerpovia.

Kto ich zorganizoval?

Celé to zorganizoval kuchár Kumar, samozrejme po konzultácii s p. Pasangom - majiteľom agentúry, ktorá nám organizovala expedíciu. Čo je ešte zaujímavé, v BC boli všetci po vrchole a nikto nechcel ísť hore. Prvý sa postavil Šerpa, ktorý ma poznal a nakoniec sa k nemu pridal aj jeho parťák. Boli z údolia Makalu. Keď sa to dozvedeli Šerpovia z údolia Solo Khumbu, išli tiež. Rivalita. Čiže ma hľadali 2 x dvaja ľudia. Jasné, že mali za to zaplatené, ale aj tak sa im veľmi nechcelo ísť. Ešte taká raritka – Phurba Šerpa, ktorý ma našiel, bol na vrchole spolu s klientom v ten istý deň, ako ja. Do BC zostúpil doobeda 26. septembra a na druhý deň doobeda ma našiel v cca 7500 m. Teda po vrchole, dal z BC do C4 za 6 – 7 hodín - výškový rozdiel asi 2700 m.

Ako si sa dostal dole? Vládal si, alebo ti museli pomáhať?

Hneď, ako ma našli, dali mi trochu napiť, nadýchnuť kyslíka - proti mojej vôli. Vraj som Phurbu aj trochu inzultoval, keď mi nútil kyslík. Dole som šliapal / zlanoval sám. Dokonca, vraj lepšie, ako jeho klient s kyslíkom, s ktorým dal vrchol.

Manaslu - East Pinnacle viewed from C3

Aké prvé jedlo si si dal v Káthmandu?

Pivo s pivom som chcel, ale bolo to nakoniec myslím rizoto.

Ktoré krčmy sú v Káthmandu in?

Pred dvoma rokmi sme sa stretávali v horolezeckom pube Tom and Jerry. A tak sme pokračovali väčšinou práve tu.

Veľa horolezcov začne plánovať ďalšiu expedíciu a ešte nie sú z hory poriadne ani dole. Ako to bolo s tebou?

Jasné, plány sú. Hoci zatiaľ sú to skôr sny. Ide zima, tak snáď nejaké prechody, ľady, firny... Expedícia možno za pár rokov. Teraz je na rade rodina.

Chceš sa do Himalájí vrátiť?

Mojou srdcovkou je asi stále Karakorum. Ale aj tie džungľové kopce sa mi celkom pozdávajú. Len keby tam nebola tá džungľa.

Veľa šťastia pri ďalších výstupoch a ďakujem za rozhovor.

Rozhovor pripravil: Jarýk Stejskal. Snímky: Braňo Pástor

Vydané: 2. 3. 2014
Kalendár - rýmovačky k meninám, informácie o kalendárových zvykoch
Reklama
Mailujte adresu stránky

<< Back / Nazad  
© Copyright 1998 - 2016, Panoráma.sk
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo dalšie šírenie textov a fotografií zo stránok Panorámy.sk bez predchádzajúceho písomného súhlasu Panorámy.sk je porušením autorského zákona.
Partneri Panorámy.sk používajú cookies. Používaním stránok dávate súhlas s ich zapisovaním do Vášho zariadenia.