Panorama.sk in SlovakSK
Weather

Jun: Pranostiky a cistenie studniciek i tanec strig

Oslava Slnovratu - ilustrácia z knihy Svět slovanských bohů a démonů

Básnička pre Jána, k Svätojánskej noci

Janko, ber pochodeň,
blíži sa noc magická,
dnes preskočíš oheň,
bozkáš milú na líčka.
(© Copyright Vlado Kantor, 2011)

Pranostiky

"Jún studený, sedliak krčí rameny," vraví typická júnová ľudová pranostika. Podľa pranostík má byť jún teplý, podľa niektorých môže byť aj mokrý, ale rozhodne nemá byť studený. Vraví sa, že "Jún mokrý a teplý, neurobí gazdu biednym" a "Červeň mokrý a studený činí najviac rok hubený".

Pre vinohradníkov je najlepšie, keď bude jún aj suchý. "Ak je červeň suchý, nebude sud hluchý", čiže "Suchý jún plní sudy vínom". Nielen pre vinohradníkov platí, že "Daždivý jún celé leto pokazí".

Medard

K dažďu sa viaže u nás hádam najznámejšia júnová pranostika, ktorá pripadá na Medarda, "Medardova kvapka štyridsať dní kvapká".

Medard, meno starogermánskeho pôvodu s významom mocný, udatný, je v kalendári 8. júna a spája sa aj s ďalšími pranostikami.

"Keď na Medarda prší, zrno sa zle suší."

"Kto na deň Medarda sadí, a rozsieva, mnoho kapusty a ľanu máva."

"Na akú nôtu Medard zahrá, na takú sa tancuje celý mesiac."

Odborníci doslovnosť pranostiky o 40-dňovom daždi zmierňujú. Na stránkach Slovenského hydrometeorologického ústavu sa môžeme dočítať, že pri pohľade späť do minulosti u nás súvisle odo dňa sv. Medarda štyridsať dní vcelku ešte nikdy nepršalo. A podľa klimatológa Pavla Faška, s ktorým sa o Medardovi rozprávali v Slovenskom rozhlase, sa pranostika v dôsledku klimatických zmien nenapĺňa posledných 30 rokov.

S pranostikou súvisí stará legenda o chlapcovi Medardovi, ktorého ukryl pred lejakom veľký orol pod svojimi krídlami. Medard vošiel do kalendára ako svätec, ochraňujúci polia pred suchom.

Ľudová pranostika má svoje korene v meteorologickom jave, ktorý na stránkach SHMÚ označujú ako singularitu (pomerne pravidelná odchýlka od celkového trendu počasia, podmienená zvýšeným výskytom poveternostných situácií v danej časti roka v niektorých geografických oblastiach), ktorá sa prejavuje najmä výrazným ochladením. Začiatkom júna atmosférická cirkulácia nadobudne tzv. zonálny, alebo západný charakter, pri ktorom prúdenie z Atlantického oceánu prináša do strednej Európy vlhký vzduch. A práve v ňom sa tvorí oblačnosť a je viac zrážok.

Studený vzduch k nám preniká nad prehriatu pevninu v niekoľkých za sebou nasledujúcich vlnách. Medzi nimi sú prestávky so slnečným počasím, ktoré poľnohospodári využívali najmä na kosenie sena. Obdobie s tradičnými dažďovými vlnami naši predkovia označovali ako: - dažde svätovítske (15.6.)
- dažde svätojánske (24.6.)
- dažde prokopské (4.7.)
- dažde svätopeterské (1.8. - podľa kresťanského sviatku sv. Petra v okovách).

Sviatky - Turice a svätojanske ohne

Turice - krestansky sviatok Zoslania Ducha sväteho - sa oslavuju v juni len niekedy. Pripadaju totiz na pätdesiaty den po zmrtvychstani Krista, co je napr. v roku 2015 uz 24. maja. Na Turice sa ukoncuje liturgicke velkonocne obdobie.

Nazov Turice je asi odvodeny od pohanskeho slovanskeho tura ako symbolu plodnosti. V tento den stari Slovania prinasali dary ku studnickam, zabijali obete a obetovali zlym duchom s vierou, ze ocistene studnicky prinesu dobru urodu. Cistenie studniciek pretrvalo dodnes.

Letny slnovrat

Na 21. juna obvykle pripada aj letny slnovrat, ktoreho oslavy sa spojili so sviatkom sväteho Jana Krstitela. V kalendari mu patri 24. jun.

Prvy krestansky svätec, sv. Jan Krstitel, je patronom krajcirov, hostinskych, spevakov, pastierov a tiez odsudenych na smrt.

Stari Slovania slavili letny slnovrat ako jednu z najvyznamnejsich udalosti roka. Slnko im symbolizoval ohen, ktoremu pripisovali magicke ocistne schopnosti. Zachovali sa napriklad zaznamy o starych Slovanoch v Rusku, ktori verili, ze preskakovanie ohna ich moze ochranit pred zhubnym morom.

Preskakovanie svätojanskych ohnov sa udrzalo aj v krestanskych casoch. Na Jana sa kladli vatry, robili sa obchodzky s faklami a horiacimi snopmi, na stlpoch sa krutili horiace kolesa. Na Spisi a Zamaguri spustali horiace kolesa dole kopcom. Z pohanskych cias pochadza aj zvyk strojenia symbolickych figur a ich spalovania. Stari Slovania pestovali aj obradne kupele.

V severnych oblastiach Slovenska volali svätojanske sviatky vajany, na vychode zasa sobotky, zrejme preto, lebo sa oslavovali v sobotu po Janovi.

Pri janskych ohnoch dochadzalo k neviazanym sexualnym stykom. V starodavnych kronikach i v cirkevnych textoch mozno najst kriticke zmienky na adresu tychto zvyklosti.

Viacere starodavne texty spominaju aj ludovu magiu. Ta mala branit pred necistymi silami, ktore podla povier naberali pocas slnovratu na sile. Verilo sa napriklad, ze v noci pred Janom tancuju na kriznych cestach strigy. Zazracne liecebne ucinky boli pripisovane zelinam vyzbieranym pocas svätojanskej noci.

.Pripojte komentar

Published: 2012-05-31
Updated: 2018-05-31