Za zivym pivom do Trnavy

Za siedmimi horami, za siedmimi dolami, nájdete lesík a v ňom studničku. V tej studničke je živá voda. Tak nejako to kedysi bolo v rozprávkach, ktoré mimochodom, kedysi boli určené aj pre dospelých. Chce sa mi to dnes parafrázovať - a znova pre dospelých: Keď odbočíte z autostrády do Trnavy, za siedmimi križovatkami, za siedmimi vežami, nájdete areál s parčíkom a starou, pekne vynovenou budovou niekdajšej sladovne, a v nej - živé pivo. Priznám sa, že tie križovatky a veže som nerátal, ale živé pivo som pil. Takto označil pivo vyrábané v malom trnavskom pivovare Sessler pivovarnícky majster Ing. Karol Puschenreiter, keď nás sprevádzal po pivovarníckom kráľovstve. Živé pivo nemá na rozdiel od pív vyrábaných vo veľkých pivovaroch trvanlivosť pol roka, ale len dva týždne. Nie je pasterizované, aj keď na želanie zákazníka je aj to možné urobiť a "jediná chémia, ktorá sa pri jeho výrobe používa, je tá na čistenie sudov", povedal náš sprievodca. S nadšením nám poukazoval pivovar, ktorý ani nie je malý, je skôr mini. V malom pivovare sa totiž vyrobí ročne až dvestotisíc hektolitrov piva. A v tom sesslerskom sú schopní uvariť dvadsať hektolirov piva v jednej várke a ročne najviac tisíc hektolitrov.

S prvým pivovarníckym zariadením sa návštevník stretne v príjemnej reštauračnej pivnici, akej sa obvykle hovorí vínna, ale v tomto prípade to celkom nesedí, aj keď víno si tam samozrejme môžete dať. Reštaurácia má pult a za ním je veľký nerezový kotol, v ktorom sa varieva pivo, presnejšie - varí sa v ňom slad. Ten sa potom "scedzuje", prečerpáva, vzniká z neho sladina. Z nej sa po pridaní chmeľu stáva mladina. Chmel treba následne od mladiny oddeliť, tú potom schladiť a potom šup s ňou do kvasného tanku, kde začnú svoju prácu kvasnice. Miestnosť na chladenie mladiny i ďalšiu miestnosť s kvasnými a tzv. ležiackymi tankami si môže návštevník pivovaru v sprievode hostiteľa tiež pozrieť. V ležiackych tankoch pivo dozrieva. Z nich vám sprievodca načapuje do dvojdecáka pivo - v súčasnosti sú to tri druhy - svetlá a tmavá jedenásť a polka a silnejšia dvadsiatka. Tanky sú nerezové a ten kvasný má sklenený priezor, takže doň môžete nakuknúť. Napokon sa pivo plní do fliaš, súdkov, atď. a môžete si ho vychutnávať. Toto všetko vám poukazujú počas exkurzie v minipivovare Sessler. Návštevu si treba dohodnúť vopred.

Pán Puschenreiter nám porozprával aj o tom, ako v roku 2008 v Sessleri začali variť pivo. Pomáhali im pri tom skúsení sládkovia zo zaniknutých veľkých pivovarov. V Sessleri dnes varí pivo on a jeho kolegyňa Eva Odrášková. Mimochodom, náš sprievodca nám povedal zaujímavú skutočnosť, že v stredoveku bývalo pivo najmä ženským nápojom. Sympatické na rozprávaní nášho sprievodcu bolo, že nezakrýval, ako sa pivo dodnes učia vyrábať. Podľa môjho názoru úspešne. Dopracovali sa k tomu, že hodnotia svoje pivo na jedna mínus, a keď ho majú charakterizovať, tak ho prirovnávajú k dobrému českému pivu. V jeho konkurencii sa už presadili, keď na súťažných Slávnostiach piva v Tábore obsadila ich tmavá dvadsiatka štvrté miesto.

Vyroba "ziveho piva" je nesporne ozivenim ponuky tohto napoja na nasom trhu, aj ked nie je lahke sa k nemu dostat - vycapnici sa do jeho predaja nehrnu. Tomuto pivu treba venovat viac starostlivosti, nez hromadne predavanym pivam. Svoju ulohu zohrava aj nemala technicka a marketingova podpora konkurujucich velkych pivovarov pri predaji ich znaciek. Dnes mozno Sessler ochutnat, len ak navstivite priamo pivorar s jeho restauraciou a predajnou, alebo este na jednom predajnom mieste na trnavskom trhu. V Bratislave je este jedno miesto, kde si mozno dat Sesslera, a to Bratislavsky mestiansky pivovar. Podobne ako ziva voda, aj zive pivo je vzacnejsie nez obycajne pivo. A tak sa exkurzia do trnavskeho pivovaru oplati. Preto sme ju zaradili medzi Tipy na vylety v Panorame.sk.