Chris Meili je jediny Svajciar s politickym azylom v USA

Christoph Meili rad chodil do kina. Pravda, nie vzdy mu to vyslo, pretoze pracoval ako nocny straznik. Oskarovy Schindlerov zoznam si vsak nenechal ujst a pribeh o dramatickej zachrane Zidov pred nacistickymi koncentracnymi tabormi ho hlboko dojal. Iba niekolko dni po zhliadnuti filmu sa mu stalo nieco nezvycajne, a dodnes obe udalosti - film i svoj vlastny pribeh spaja.

Ôsmeho januara 1997 sa dvadsatsedemrocny straznik svajciarskej Union Bank UBS vybral na obvyklu obchôdzku. V miestnosti urcenej na likvidaciu nepotrebnych papierov si vsimol dve debny, z ktorych vytŕcali zozltnute listy a obalky starych knih. Zaujali ho a preto sa v odpade zacal prehrabovat. Nasiel uctovnicke knihy z rokov 1930 - 1945 so zaznamami nemeckych firiem, ktore pred nastupom nacizmu patrili zidovskym podnikatelom. Knihy vzal, starostlivo zamkol vo svojej skrinke a po skonceni sluzby ich zobral domov. Ked si pozorne prestudoval vsetky doklady, prisiel k zaveru, ze nesmu byt zlikvidovane. Boli dôkazom, ze niektore svajciarske banky pocas druhej svetovej vojny ochotne prepierali peniaze nacistov, ktore nadobudli z nehnutelnosti Zidov.

"Bol som sokovany. Podla svajciarskych zakonov sa nesmu nicit pisomnosti, ktore nejakym spôsobom vypovedaju o financnych a pravnych operaciach z cias druhej svetovej vojny. Bol som presvedceny, ze likvidacia starych uctovnickych knih by bola protipravna," povedal Meili neskôr v rozhovore pre americku CNN.

Nasledujuceho dna zavolal do redakcie komunalnych novin, ale tam o vec nemali zaujem. Telefonoval aj na velvyslanectvo Izraela do Bernu, a tam mu poradili, aby im poslal doklady elektronickou postou. To sa mu nevidelo byt bezpecne. Nakoniec ich odovzdal organizacii zidovskej komunity v Zürichu a tiez policii.

"Potom vypukol skandal, " spomina Meili v rozhovore pre kanadsky dennik Canadian Jewish News.

Ked sa o jeho cine dozvedelo vedenie banky, okamzite ho prepustilo. O pripade zacali pisat noviny a Meili sa ocitol v palbe nenavistnych telefonatov, mailov a listov. Dopocul sa, ze ho kde-kto podozrieva zo spoluprace s izraelskou tajnou policiou Mossad. Prieskum verejnej mienky, ktory dali urobit svajciarske media, ukazal, ze vyse polovica Meiliho spoluobcanov si mysli, ze poskodil Svajciarsko. Stal sa z neho vyvrhel. To vsak nebolo vsetko. Jedneho dna dostal mail, v ktorom mu hrozili, ze unesu dve jeho male deti. Peniaze na vykupne si ma vraj ma vypytat od Zidov, pre ktorych pracuje. Meili dlho neuvazoval, zbalil rodine kufre a s manzelkou i s obomi detmi utiekol do Spojenych statov. Znamy americky pravnik Ed Fagan, ktory zastupuje potomkov obeti holocaustu v zalobach proti svajciarskym bankam, Meiliho presvedcil, aby vypovedal pred americkym senatnym bankovym vyborom. V zazname vypocuvania Meiliho pred vyborom, ktory uz v minulosti vysetroval spojenia medzi nacistami a svajciarskymi bankami, sa okrem ineho objavila tema jeho pôvodu a vierovyznania. Svajciar vyhlasil, ze je protestant, a Zidom nepomaha zo snahy obohatit sa, ale z presvedcenia, ze stare krivdy musia byt odcinene.

Christoph Meili a jeho rodina boli prvymi utecencami z blahobytneho Svajciarska, ktori poziadali v USA o politicky exil. Nedostali len statut politickych utecencov. V auguste 1997 im prezident Clinton udelil americke obcianstvo. Meili tym svoju misiu nepovazoval za skoncenu. Pustil sa do hladania majitelov nehnutelnosti zo starych uctovnickych knih, ktore by sa dnes celkom spokojne mohli volat Meiliho zoznam.

(ib)

Pripojte komentar