Slachticke rody

History of nobility in the territory of contemporaneous Slovakia. In Slovak language

Zoznam slachtickych rodov v publikacii:

Abafiovci (Abaffy de Abafalva)
Andrasiovci (Andrassy) )
Aponiovci (Apponyi) )
Balasovci (Balassa) )
Benickovci (Beniczky) )
Benovskovci (Benyovszky) )
Berzeviciovci (Berzeviczy)
Cakiovci (Csaky de Kőrösszegh)
Cakovci (Csak)
Dezöfiovci (Dessewffy, Dezewphy)
Drugetovci (Drugeth)
Erdődiovci (Erdődy)
Esterhaziovci (Eszterhazy, Esterhazy)

Forgacovci (Forgach)
Hunt-Poznanovci (Hunt-Poznan)
Ileshaziovci (Illeshazy)
Jesenskovci (Jessenius, Jeszensky)
Kohari-Koburgovci (Kohary-Coburg)
Nariovci (Nyari)
Ockajovci (Ocskay, Oczkay)
Orsagovci (Orszagh de Szriem Güth
Ostroluckovci (Osztroluczky)
Palfiovci (Palffy)

Palúdzskovci (Palugyay, Paluczky, Pallugyay, Kis-Palugyay, Nagy-Palugyay)
Podhradskovci (Podhradszky, Podhradczky)
Podmanickovci (Podmanínsky, Podmaniczky)
Pongrácovci (Pankrác, Pongrácz)
Príleskovci (Prileszky)
Radvanskovci (Radvánszky, Radvanszky)
Révaiovci (Révay)
Rutkaiovci (Ruttkay)
Sečianskovci (Széchy, Szécsy, Zéchy)
Stiborovci (Stibor zo Stiboríc)
Svätojánskovci (Szentiványi)
Turzovci (Thurzo)
Zápoľskovci (Zápolya, Szapolyai, Zapoljski)
Zičiovci (Zichy)
Zmeškalovci (Zmesskal)

Ukazka z knihy

Pribeh lasky Frantisky a Dionyza

Dionyz Andrasi (1835 - 1913) bol clovek, ktory sa rad pohyboval v umeleckom prostredi. Tak sa vo Viedni zoznamil aj s dcerou riaditela konzervatoria, hereckou ceskeho pôvodu Frantiskou Hablavcovou (Hablawetz). Vznikla obojstranna laska plna vzajomneho pochopenia. Kedze rodicia Andrasiovci nesuhlasili so sobasom s neurodzenou zenou, Dionyz sa s Frantiskou tajne zosobasil v Pise v Taliansku a vzdal sa slachtickeho titulu. Otec Juraj ho za to vydedil. Hoci bol Dionyz clenom Uhorskeho parlamentu, zil skromne. Kedze s Frantiskou nemali deti, podporovali dobrocinne aktivity. Dionyz po smrti brata prevzal rozsiahly andrasiovsky majetok a po smrti manzelky Frantisky (1902) sa vratil na Krasnu Hôrku. Sustredil sa na to, aby z hradu vytvoril muzeum, v ktorom by vystavil dokumenty aj historicke predmety rodiny Andrasiovcov zachovane po poziari (1817). Dinonyzovi zalezalo na zachovani pamiatky a pietnej spomienky na Frantisku a tak jej postavil Mauzoleum v Krasnohorskom Podhradi, kam vlakom po zeleznici previezli manzelkine telesne pozostatky. Dionyz zomrel v Palerme, aj jeho telo pochovali vedla Frantisky.

Mauzoleum v Krasnohorskom Podhradi postavili v rokoch 1903 - 1904.