Valibuk

A short poem about Valibuk written by Slovak poet Samo Chalupka. In Slovak language.

Preview from the book in Slovak language.

Keď však Valibuk skríkne:

"Sto hromov ti do duši!
schmatol som ju za uši,"

aj to nabojazlivejšie dieťa na strachj zabudne a pri pohľade na obrázok sa určite zasmeje. A to ešte nie je všetko. Vyvrcholenie na ďalších stránkach pripomína tak trochu veľkoplošný komiks. Aj keď vydavateľka v doslove venovanom deťom upozorňuje, že jazyk básne je upravený do dnešnej podoby, pretože tomu pôvodnému by nerozumeli možno ani dnešní starí rodičia, i tak vzbudzuje úsmev. Nie posmešný, ale úsmev, ktorý sprevádza dobrú náladu a zaujatie.

Viac o vydavateľskom zámere píše vydavateľka knihy Kveta Dašková:

Milé deti,

Samo Chalupka sa narodil v Hornej Lehote 27.2.1812. Podobne ako jeho druhovia – štúrovci – zväčša i on písal vážnu poéziu, v ktorej sa predovšetkým usiloval prebúdzať slovenský národ, pomáhať mu v jeho ťažkom údele. Jeho hrdinská báseň Mor ho! bola výzvou k boju aj oveľa neskôr, ako vznikla – v Slovenskom národnom povstaní.

Ale Samo Chalupka bol povolaním učiteľ, takže dobre poznal deti a vedel, že majú rady básničky a že v básniach pre ne možno ako námety použiť ľudovú tvorbu, najmä rozprávky...

Rozprávkový námet využil i vo veršoch o známom silákovi Valibukovi. Som presvedčená, že i dnes pôsobia sviežo, že je v nich vzruch, pohyb i dramatickosť boja proti zlu, stelesnenému v rozprávkovej postave – potvore.

V rovnakom duchu sa s Valibukom "popasoval" aj ilustrátor Ladislav Czurma, na ktorého prezradím, že pestuje karate, a teda by sa s Valibukom mohol popasovať aj naozaj – v priateľskom zápase.

Verím, že Chalupkova báseň, hoci vznikla takmer pred dvesto rokmi, vás zaujala, potešila, pobavila.

Napokon ešte poznámka. Druhý verš na prvej strane nie je pôvodný Chalupkov – ten znie: ubil som tam potvoru. Dovolila som si túto úpravu urobiť preto, aby vám tento veršík hneď na začiatku neprezradil vlastne všetko, čo sa bude v knižke diať, a nepripravil vás o zážitok z nasledujúceho deja. Myslím, že i sám Samo Chalupka, keby pravda žil, by s tým súhlasil. A takisto s ostatnými drobnými úpravami. Náš jazyk sa totiž od čias vzniku Valibuka vývojom značne zmenil. Mnohé slová sme uložili do truhlice starých jazykových pokladov, niekoľkým by asi ani babka a dedko už nerozumeli.

A celkom nakoniec jedno želanie: nech máte z čítania veršov, ale i ilustrácií (aj tie sa treba učiť "čítať") dobrú náladu a radosť. A nech ste ako Valibuci: mocní i nebojácni, vždy a všade, ale bezpodmienečne v zápase so zlom.